Malajzia 2015 – 11 5dni v drevenej bude,plavanie so zralokmi a prijemne mesto Georgetown

10.3.2015 – Rano sme si pockali na minibus ktory prisiel az k hotelu po nas a vyrazame par minut po desiatej,okrem nas su tu len dvaja ludia. Po ceste sa samozrejme zastavime na kazdom rohu kde podivny sofer vzdy nieco riesi,inak si to neskor upalujeme po klukatych horskych cestickach. Sofer je az smiesne nervozny akoby bol na praskoch,ked pri kazdom pohnuti ci suchnuti sa pozera cez plece a vytaca ocami akoby sa vzadu vzdy nieco dialo a kazdych desat sekund sa pozera do zrkadla akoby sme ho chceli zozadu podrezat,chudak paranoidny dedko.

Priblizne na pol ceste zastavujeme pri nejakom kvazi odpocivadle s restikou kde stoji viac minibusov na prestavke a vravi nam ze budeme pokracovat inym minibusom. Nechapem,aky je dovod ked je to normalne platena doprava a mal by nas pekne zaviest az kam ideme,po case mi je ale jasne ze si tu soferi robia vlastny biznis a nikomu sa zrejme nechce chodit cez pol krajiny a na pol ceste sa otacaju naspat a vymienaju si turistov. Skoncili sme vo vacsom minibuse napratani s nejakymi supercool gapyearistami a soferom ktoremu bolo jedno ze predbieha do neprehladnej zakruty do kopca alebo ci ide nieco v protismere a uz beztak som bol vytoceni z nejakeho blbeho prestupovania kde sa vas snazia organizovat ludia bez anglictiny a nikomu nie je velmi jasne kto kam ide.

Posledne clny z Kuala Besut na Perhentiany idu vraj o pol piatej poobede a my dorazame par minut po stvrtej,tak hned utekam do lubovolnej agentury kupit listky,samozrejme minibus zastavuje rovno pred ich partnerskou agenturou kde poslusne vosiel kazdy jeden cicinko ktory vystupil z minibusu a magor z agentury musel neodbitne otravovat az kym som mu jasne nepovedal ze nemam zaujem o jeho listky. To ze su veci tak ako som si aj myslel sa nam potvrdilo ked sme uz sedeli v clne v pristave,ked som videl vsetkych spolucestujucich nastupit do maleho clna a dokopy ich tam bolo 18,keby ideme aj my tak by bolo v jednom clne az 22ludi,kym kapacita je 12ludi na co upozornuju skoro kazde stranky o Perhentianoch ze si maju ludia davat pozor a necakat kym sa niektory cln potopi,ale cestovatelskym ovciam je to zrejme jedno.

Po dlhsej polhodinke nadhadzovania na vlnach dorazame na ostrov,po ceste sa este z nepochopitelnych dovodov vymenil “kapitan” nasho clna s inym clnom,neviem co tu je s tymi ludmi ze nikto nedokaze ist celu cestu ako ma. Je uz vyse pat hodin a s ubytkami to tu vraj vyzera dost biedne,rychlo zbehnem do vytipovaneho ubytka ale cena sa mi moc nepaci tak beriem izby na plazi za 50RM,no ked vojdem do izby tak uz pri otvarani visiaceho zamku na dverach tusim co to bude zac,stara drevena buda s polohnilou postelou tesne pred rozpadom,nebudem ale riskovat ze mi tie izby zoberu ludia z druheho clna a je to lepsie ako nic alebo rezort za premrstene ceny tak tu prinajhorsom ostaneme len jednu noc a popozerame sa po niecom lepsom.

Na fotke to mozno az tak zle nevyzera...ale izba bola len velmi zakladna

 

Prvy dojem z ostrova nic moc,vyzera to tu silno poznacene turizmom no stale velmi zaostale s nedostupnostou zakladnych veci(elektrina,tepla voda,obchod) a priam extremnymi cenami v restikach ktore su ako naklonovane s presne rovnakou ponukou zapadnych jedal na vlastny sposob pripravy. Na druhu stranu ostrova je to asi 15minut cez kopec ale druha plaz je dost veterna s vlnami cize nic pre nas,ubytiek snad este menej nez na nasej mensej plazi a dokopy nic moc,ubytko som nasiel jedno lepsie ale v strede ostrova v lese,kym cena a kvalita je relativne dobra ale poloha velmi nevyhodna kedze nikomu sa asi nebude chciet slapat do strmeho kopca a naspat ked chceme ist na plaz kym nase izby su par krokov od mora.

Zadychany a upoteny sa vraciam na izbu a do susednej restiky si idem zobrat nieco na jedenie,kde jedna z najlacnejsich poloziek na menu je club sandwich za 8RM,po takmer polhodine cakania a tesenia sa na jedlo si na teraske pred izbou otvorim obal a mam pred sebou kusok bagety natrety s cili omackou a plneny so zeleninovou omeletou. Tak tomuto sa tu hovori club sandwich. Zjem aspon tych par kuskov hranoliek co mi k tomu dali a ten nejedly grc smeruje do kosa,nazvy jedal davaju asi nahodne.

11.3.2015 – 14.3.2015 – Rano sa rozhodneme ze sa nikam presuvat nebudeme kedze ine izby na tom nie su o nic lepsie ako nasa drevena buda a je to tu zrejme standard,vsade zname a vychvalovane Perhentiany ma teda zatial moc nedostali a nie je to nic z coho by som sa siel posrat(okrem tych jedal,z toho sa poseriete doslova),maly ostrov ma dve vacsie plaze kde su ubytka,my sme na Coral Bay kde je kratsia plaz plna stoliciek a stolov vylozenych z restik a kopec motorovych clnov,voda pomerne cista a kupanie celkom ok,aj ked je tu nenormalne mnozstvo ponicenych a zlamanych koralov ktore more vyplavuje a chodenie naboso nie je velmi prijemne,takisto to vyzera aj vo vode kde snorchlovanie z plaze nestoji za rec a aj ked pod vodou je zopar rybiek,su tam tony polamanych koralov.

Plaz Coral Bay na ostrove Perhentian Kecil :)

V restikach velke mnozstvo zapadnych jedal kde je v podstate jedno kam si sadnete a vyberame si len podla sympatickosti,na ranajky ale vzdy do tej istej kde si davam paradajkovo-syrovy sendvic s hranolkami(co lepsie si clovek moze priat na ranajky nez hranolky) kedze ako jedno z mala sa to zda byt v normalnom pomere mnozstva a ceny,posledny den si uz ale davam muesli s ovocim a mliekom a hranolky uz nechcem ani vidiet. Po dvoch dnoch kupania sa sme sa rozhodli dat si snorchlovaci vylet na jeden den ktory je az podozrivo lacny(30RM),bude to ale tym ze vas na mini clne zoberie hocijaky vekslak z restiky ktory vam zastavi na siestich miestach kde sa mozte snorchlovat okolo ostrova,co spociatku nie je velmi lakave najma ked vezmeme do uvahy ze na jednom mieste s vami bude vo vode aj niekolko desiatok vypatlanych magorov ktori si aj s plutvami kludne poskacu po koraloch a vobec im nevadi ze to ponicia,ved naco si davat pozor ked nemusime.

Pozor zraloooook ! :) Boli len taki mensi,ale uplne stacilo

Jeden spot sa vola Sharks point a az sa mi nechcelo verit ze sa daju takto lahko vidiet zraloci aj pocas snorchlovania a kludne si pod nami plavali mensi zraloci,prvykrat sa mi podarilo plavat so zralokmi tak je toto pre mna asi top na celych Perhentianoch. Neskor este ideme na Turtles point kde bola len jedna vacsia korytnacka okrem toho doslova nic,ziadne ryby ci koraly,len piesok. Na obed sa zastavujeme v mini dedinke na druhej strane ostrova kde ostavame dve hodiny,je tu az jedna restika kde si idu “povinne” vsetci sadnut,ceny este premrstenejsie nez u nas na plazi tak si dame len pitie. Po prestavke sa este zastavujeme na dvoch miestach ale uz mi je dost chladno vo vode tak pre mna na dnes stacilo,posledna mensia plaz sa nam ale pacila kedze bola taka skryta kludna a na druhy den sa na nu vyberieme pozicanymi kajakmi.

Co ine mozu Slovaci vymysliet na dlhe vecery...nez si naliat vodku do plastovej odmerky zo sirupu na kasel :D

Padlovanie na mori prekvapivo lahsie nez som cakal aj ked som sa ledva poskladal do toho kajaku,no za nejaku polhodinku sme dorazili na tu malu plaz ktoru sme mali len pre seba kedze je to posledna zastavka pre snorchlistov a prichadzaju sem az poobede. Cely den len relaxujeme striedavo vo vode a na plazi a uzivame si nasu momentalne sukromnu plaz az kym zacnu prichadzat clny a vyberame sa naspat. Zajtra uz odchadzame z ostrova a ja sa snazim este doriesit dopravu na Penang co vyzera byt nad moje sily kedze zdanlivo jednoducha doprava v podstate neexistuje ani napriek tomu ze vsade maju vypisanu ponuku minibusov na Penang,no zrazu nikto listky nema a jediny sposob je vraj normalny bus,na ktory uz listky samozrejme nie su.

15.3.2015 – Kedze som s dopravou nic nevyriesil tak ideme naspat naslepo s tym ze pevne verim ze sa mi nieco podari zohnat na poslednu chvilu kedze mame uz zaplateny hotel na Penangu,cln rano odchadza nastastie na cas,v pristave v Kuala Besut pobavili taxikari ktori uz hned pri clnoch cakali jak supy a dobre ze sa nepobili o “zakaznikov”,ked som im ale povedal ze na Penang tak im hned skameneli tvare a zrazu nikto nechcel ist. Na nete som sa docital ze na tuto trasu sa ani taxikari nenechaju nahovorit kedze je to klukata horska cesticka na asi 6hodin jazdy s tym ze by sa este aj vratit museli,tak radsej nejdu. Popytam sa v kazdom stanku na stanici a vsade mi povedia to iste,listky na bus uz niesu a minibusy nejazdia,dnes sa tam proste uz neda dostat.

V hlave ratam peniaze ako draho by nas to vyslo keby ideme taxikom(posledna,krajna a velmi zufala moznost),cennik z agentury ukazuje 450RM za najlacnejsi,na stanici prehovaram taxikarov a pod 500 ani nechceli ist. Viem ze vzdy existuje nejaka moznost a neodidem odtialto pokym nevojdem do kazdej jednej agentury,a aj sa mi to vyplatilo,ochotne damy v agenture mi povedali ze z jedneho hodinu vzdialeneho mesta ide o dve hodiny autobus na Penang a su este volne listky,na zastavku sa dostaneme taxikom ktory nam zavolala a dokopy nas to vyjde este aj menej nez nas povodne mali stat nejazdiace minibusy. Po tom co sme dorazili do mestecka odkial ide bus mi je jasne ze taxikar nema ani tusenia odkial ten bus ide a bludime po meste s tym ze niekomu nervozne vola,nakoniec to ale nasiel a overujem si u okienka ze je to skutocne miesto odkial ide nas bus.

Listky som kupil uz v agenture a bus ma ist o nejaku polhodinku,na mini stanici su dve obchodiky kde si kupujeme nieco pod zub,konecne sme naspat vo svete normalnych cien. Autobus zjavne meska co som aj cakal,ale to ze bude meskat az hodinu a pol som teda necakal a uz som sa nervozne pytal kazdeho prichadzajuceho busu ci nie je nas az nakoniec dorazil a konecne sedime v buse. Po vyse 5hodinach konecne prichadzame do mesta Butterworth odkial sa prevezieme kompou na Penang do Georgetownu kde nastastie nemame nas hotel daleko.

V izbe je vedla postele asi 1x2m priestoru ale srat na to,je to tu aspon ciste a relativne tiche,ak neberieme do uvahy papierove steny cez ktore je pocut kazdy pohyb vo vedlajsich izbach. Ulica Lebuh Chulia na ktorej mame hotel bude zrejme centralna ulica kedze po zotmeni to tu riadne zije a po ulici su rozlozene stanky s jedlom. Je uz vecer tak sa len prejdeme okolo po ulickach a uz po 10minutach ze sem sa este musime vratit,kedze tu teraz budeme len 2 dni. Bol som tu uz sice pred 3rokmi ale dokopy asi len pol dna a nic som teda z mesta nevidel,ale o Penangu a Georgetowne som pocul len dobre veci a aj sa mi to potvrdilo. Mesto posobi velmi prijemne a kludne a paci sa mi ten mix kultur. Pripomina mi nejake stredomorske mesto,kde su na jednej ulici stare budovy s malymi modernymi kaviarnickami a okolo toho kopec stankov s jedlom a po stenach rozny streetart.

Malba na stene v Georgetown

16.3.2015

Po dlhsom spanku sme sa vybrali na stanicu odkial sa snad aj hodinu trmacame cez cele mesto busom do Tesca(nie,nie je to atrakcia Penangu ale potrebovali sme nakupit) a paci sa mi ta dostupnost tovaru aj z Anglicka,viem si tu predstavit byvat,kazdy po dlhom case v zahranici zacne vyhladavat tovar aspon podobny domacemu a v azii to nie je jednoduche a dat si dobry jogurt vie potesit(okrem toho aj vodku za prekvapivo vyhodnu cenu).

Vonku poriadne pripeka a na vecer vybehneme najst promenadu,kde som podla info cakal trocha vacsi park ale bola to fakt len mala promenada takmer bez travy,no nasli sme si svoje miesto na maly piknik a na prijemny vecer stacilo.

Mini piknik na promenade v meste :)

17.3.2015

Dnes sme sa vybrali popozerat sa trocha po ulickach mesta na najznamejsi streetart a nejake odporucane miesta ale boli sme vonku v najnevhodnejsi cas okolo dvanastej tak sme onedlho skoncili na nasej vychladenej izbe a sli sme von opat az neskor,najst na nete odporucane stanky s jedlom ktore este ale neboli rozlozene o takomto case,tak sme zakotvili na drink v cinskej restike. Neskor pri stankoch sme sa po vahani rozhodli pre pecenu kacicu ku ktorej sme sa nakoniec ani nedostali,povedzme v skratke ze kvoli mentalite cinanov aby to tu neznelo velmi rasisticky,ti co blizsie poznaju ten vypatlany narod(hups) zrejme budu chapat.

Velky maciak na stene,macky su asi oblubene,vela malieb bolo s mackami

Vykaslali sme sa teda na to a pomaly si to odslapali naspat na nasu ulicu kde sme vyskusali jednu indicku restiku,kde som sa odhodlal na cheese kebab,ktory som mal nakoniec bez syra a cakal som nieco viac,aj ked maso bolo chutovo velmi dobre. Dnes vecer uz len balenie toho obrovskeho bordelu ktory vzdy mame izbe po vybaleni tasiek aby sme rano boli schopni nacas vyrazit na letisko.

Reklamy

Napíš koment

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s