Malajzia 2015 – 10 Mama konecne v Malajzii

1.3.2015 – Od rana je vonku zamracene a cez den este aj zaprsalo,tak sme vyliezli az neskor poobede do obchodu a na veceru,inak cely den ziadne aktivity,chcem sa zbavit bolesti hrdla tak si cely den robim caje a odpocivam.

2.3.2015 – Od rana presne rovnaky program ako vcera.

3.3.2015 – Dnes posledny den nicnerobenia a opat smrkam ako divy,to mam asi zo sucheho vzduchu co je vsade vnutri alebo kvoli teplotnym rozdielom kvoli klime. Dnes tiez len obchod-jedlo-izba s tym ze sme si zbalili ruksaky a zajtra vyrazame smer letisko. Kedze sa uz nevieme dockat slaniny a klobas co nam zajtra mama prinesie tak sme si kupili ako predjedlo dnes na veceru cream cheese,bagety a grilovane kuraicie z trhu a na izbe som z toho spravil velmi chutnu bagetu,po ktorej ma sice bolel trocha zaludok ale stalo to za to.

4.3.2015 – Rano skory budik aby sme v pohode stihli dorazit na letisko,aj ked nam tam staci byt az o druhej,ale predsalen ideme stopom tak clovek nikdy nevie. Na fleku kusok von z mesta nam samozrejme zastavuje snad kazde druhe auto ktore nas ochotne hodi hocikam za nejaku astronomicku sumu,po vyse hodiny som uz vahal ci nepojdem na stanicu na autobus a rovno aj do obchodu kedze sa necitim velmi dobre. Zastavil ale novy Ford Ranger,najprv sice pytal peniaze ale potom z toho upustil,tak nasadame. Po vyse hodinke sme na letisku a mame este asi 4hodiny do odletu,tak posedavame na tomto starom spinavom miniletisku. Let bol s malym meskanim ale vsetko v pohode,prekvapivo lietadlo skoro plne.

Do KL prichadzame na cas a az teraz clovek zisti ako chaoticke je to nove letisko na prilety,polovica veci nevyznacenych alebo vyznacene tesne pred,cize nemate sajnu na ktory smer vyrazit ked nieco hladate. Berieme tasky a pomaly sa dopracujeme k nasej trase a presuvame sa na hlavne letisko KLIA. Tu uz citim horucku v plnej sile a mam pocit ze sa asi zachvilu zlozim,kazdy jeden krat ked som na tomto letisku som chory. Kratko po deviatej uz vidim ze mamin let pristal tak ich uz cakame pri prichodoch a o vyse polhodinku prichadzaju. Mierime rovno na autobus,posledny monorail nam uz usiel tak beriem taxik a prichadzame na miesto kde ma byt nas hostel. Riadim sa podla mapy a to som opat nemal,kedze ma super mapy od Nokie zaviedli inam a hostel bol pri tom zarohom. Je asi pol jednej v noci ked dorazame do hostela,izby sa zdaju byt ok a padame do postele.

Chleba so salamou, om nom nom

5.-7.3.2015 – Rano vstavam s horuckou a ideme rovno do mesta,cely den behame kade tade,nebudem to detailne rozpisovat kedze o Kuala Lumpur som tu uz pisal niekolkokrat a blog teraz dopisujem len dodatocne. Na druhy den pre istotu chora aj Ivana,tak ostava na izbe a na treti den sme sa rozhodli pozriet sa do akvaria v KL a vecer som ku nam zavolal Edwina ktory prisiel aj s Couchsurfistom z Nemecka ktoreho mal u seba,chvilu sme boli u nas v hosteli kde poochutnavali slaninu,klobasu,parenicu a chleba,odsrkol si aj z borovicky ktora mu ale bola silna a neskor sme vsetci spolu vysli na veceru do indickej restiky vedla hostela.

Spolocna fotka v narodnej mesite
Zralok v akvariu,Kuala Lumpur

8.3.2015 – Dnes sa presuvame do Cameron Highlands a natesnotku stihame autobus zo stanice,v buse snad ani jeden domaci ale inac vnutri pohodlne,cesta ubehla relativne rychlo az ku odbocke z dialnice odkial sme pokracovali na uzkej stupajucej cesticke a cesta sa z planovanych 2-3hodin pretiahla na 5hodin,najma po tom ako sme vyse polhodinu stravili na checkpointe cakajuc kym policajti nieco riesili. Ked sme dorazili do dediny/mestecka Tanah Rata tak bol poriadny lejak a z autobusu sme si brali tasky za dazda,nastastie sme sa aspon mohli schovat do budky agentury autobusu.

Po asi 15minutach som sa rozhodol ze nebudem cakat kym skonci dazd ked v tychto vyskach moze prsat bohvie ako dlho a ked vyrazilo zopar dalsich ludi tak som do toho lejaku vybehol aj ja. Vonku je najviac 20stupnov a podla mapky idem az na koniec dediny,ked som nasiel ulicu na ktorej mi to znacilo tak sa mi to sice trocha nezdalo ale vybehol som do kopca este snad aj pol kilometra v tom lejaku aby som zistil ze tudy cesta nevede a premoceny a uzimeny som sa vratil naspat dole,kde som sa na informaciach v dedine opytal kde je sakra ten hotel,a ona mi pekne ukaze ze len tuto za rohom. Tymto definitivne koncim s mapami a navigaciou a budem sa riadit len svojim orientacnym zmyslom ktory ma zatial nesklamal.

Medzitym samozrejme prestava prsat a vyjasnuje sa,a uz vsetci spolu ideme len o dve ulice dalej kde nachadzame nas hotel. Zrazu je pekne pocasie,len ja som samozrejme musel behat vonku v najvacsom polhodinovom dazdi. Idem sa rovno zohriat do horucej sprchy,aspon ze izby su fajn a mame ich vedla seba. Kym Ivana odpociva na izbe,my vybehneme do dediny zorientovat sa a popozerat sa co tu maju,najdeme fajn indicku restiku kde maju velky vyber roznych jedal a vyzera to tak ze inde ani chodit nebudeme.

9.3.2015 – Na dnes planujeme niektory z trekingov po okoli,no najprv ideme na ranajky kde skusame jahodove roti ktore bolo nic moc kvoli tym jahodam a klasicke bananove mi chutilo viacej,inak tu maju snad najvacsiu ponuku roznych prisad(citron+cukor,ananas,mango,zmrzlina a rozne dalsie kombinacie). Prejdeme sa kusok po okoli a vidim ze prichadza miestny autobus tak si pockame na stanici na odchod do vedlajsej dediny Brinchang,inak autobus ako z muzea s poriadne spinavymi a smradlavymi sedackami. Ukazuju nam kde mame vystupit ak chceme ist rovno na trail do lesa a odslapeme si to do kopca,odkial cesta pokracuje uz v lese.

Zo zaciatku mi to pride ako lahky treking ktory by sa dal zvladnut aj v zabkach s rukami vo vrecku no asi posledny kilometer bol uz trocha narocnejsi a dost strmy s preliezackami v korenoch stromov s poriadnym blatom,ofc tieto trekingy su silno turisticke cize na nejake zvierata mozme rovno zabudnut,nevidel som ani len mravcov a nie to pijavice,preleteli okolo nas snad dvaja vtaci a nejaky motyl,to je asi vsetko,skor taka narocnejsia prechadzka lesom. Podla tabulky ma trasa nejake 3km a za nejake vyse dve hodiny sme na vrchole Gunung Brinchang(okolo 2000n.m.),kde su nejake vysielace a rozhladovna,odkial ale moc nevidno kvoli oblakom. Cesta smerom dole vedie z druhej strany nejaka asfaltova kde aj auta chodia,na nete som nasiel info ze sa da dole zviest taxikom,tuto to ale nevyzera ze by sem nejaky taxikar siel pokial nemusi.

Cajove plantaze v Cameron Highlands

Tabulka vravi ze dedina je 11km daleko a tu dialku rozhodne slapat nemienim tak kazdy meter dufam ze uvidim nejaku budku alebo pristresok odkial najdem odvoz,nic take sa ale nekona,cesta je miestami poriadne strma a sem tam prejde okolo motorka alebo auto plne cinanov. Keby ide nejaky pickup alebo vacsie auto tak ho aj stopnem ci nas nevezme,do maleho auto sa ale traja pchat nebudeme ked sme este aj uplne zablateni. Po ceste este aj zacalo prsat a okolo nas su uz cajove plantaze,co je sice pekne,ale po nejakej doprave tu nie je ani stopy a dobehli sme uz vsetkych co nas dnes v lese predbehli. Po slusnych par kilometroch sa mi podarilo zastavit chlapika s pickupom a ochotne nas zvezie dole do dediny,tak si naskocime dozadu a sme radi ze nemusime slapat,aj ked mam pocit ze vela sme uz pred sebou nemali,ale az k zastavke to bolo mozno aj 5km a po tolkom peskovani to malo rozhodne nie je.

Z Brinchangu si uz berieme taxik spat do Tanah Rata a po ceste sme sa rozhodli skratit si pobyt a pojdeme prec uz zajtra aj ked sme planovali o den dlhsie,tak sa este ideme prejst po dedine a najst nejaku spolahlivu dopravu na zajtra,to co som si myslel sa aj potvrdilo,je tu asi milion agentur ktore ponukaju transport ale vsetci vlastne ponukaju to iste,tak si vyberam nieco ine nez to na co su katastrofalne referencie a snad to bude ok. Na izbe dost vystaveny z dnesneho dna kedze o kondicke u mna nemoze byt ani rec,zlenivel som tu este viac nez v UK. Po sprche sme vybehli na veceru kde skusam roti s mangom,ktore bolo sice cenovo trochu mimo ale dufal som vo velku porciu,tej som sa ale nedockal a ani to specene mango nechutilo nejak super,cize dalej uz ani nebudeme skusat a na tomto musia zarabat najma kvoli turistom,ktorych to zaujme kedze malokde je to v ponuke a po vyskusani si to uz druhykrat neda nikto.

Ivane nie je ani zdaleka lepsie a ma priserny kasel ktory neustupuje,o sirupe ktory som vcera kupil dost pochybujem a vdakabohu je tu lekar ktory ordinuje az do noci desiatej tak dufam ze tam skutocne bude,silny lejak ktory sa na vecer spustil uz nastastie presiel inak by sme boli do nitky mokri behom dvoch sekund. Ordinacia u lekara skor provizorna a zda sa ze sestricka a lekar je manzelka a manzel ktory tu aj hore byvaju a dole maju ordinaciu. To ale nevadi kedze lekar robi normalne vysetrenie a hned vyluci exoticke choroby,behom 15minut sme boli vybaveni a s antibiotikami v rukach(pre porovnanie,v Anglicku by ste na kasel kludne aj umreli a kym by ste sa dockali normalneho vysetrenia alebo diagnozy tak by presli aj mesiace,pocas ktorych by jednoducho liecitelna choroba prerastla v chronicku chorobu alebo vo vazne zdrav. nasledky ktore by boli v takej zaostalej zdrav. starostlivosti neliecitelne),preto mam rad obycajnych lekarov ktorym dam hotovost na ruku a su vybaveni.

Zajtra teda rano vyrazame minibusom do pristavu asi 5hodin cesty odtialto odkial ideme na ostrov Perhentian Kecil(aneb maly Perhetian),pri com dufam v normalnu jazdu sofera a to ze dorazime vcas,aby sme stihli posledny cln na ostrov,ked uz ubytko bude urcite problem najst o takom case. Ak tam bude tiez prsat,oficialne ma klepne.

Reklamy

Napíš koment

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s