Malajzia 2015 – 5 300km v kamione aneb ako nas stopovanie vyslo draho

9.2.2015

Dnes zacina dalsi neaktivny den ked mam v plane len jest a lezat,na ranajky planovane zakusky ked tu maju taky dobry vyber tak sme si vzali par kociek,z trhu este polovicu melona a vysli sme si na strechu nasho hostela kde je sedenie a vyhlad na more a napchali sme sa zakuskami,no u mna aj tak vyhrava verajsi s ovocnym mixom ktory bol fajne kremovy. Povegetili sme si na streche a zmlaskli sme este aj ten melon a boli sme na prasknutie ked som to este dolial cajom.

Poobede ziadne aktivty s vyhorkovou ze je prilis teplo vonku tak sme si vysli az na veceru,co som ale zistil ze je tu tak 5 a pol otvorenych restik a nebolo moc z coho vyberat co som uz dokonca zvazoval aj KFC kedze Ivana chcela len cistu ryzu s kuracim,napokon sme skusili jednu restiku kde to aj vyzeralo ze ma pochopili,co teda naozaj neviem ako jednoduchsie a jasnejsie povedat ze na jeden tanier len cista ryza a kuracie maso a na druhy normalna opekana ryza,tak typek nabral ryzu,vyprazane kuracie a o 10minut mi na tanieri doniesol mega porciu opekanej ryze s posekanym vyprazanim kuracim co zobral,co som sa mu este snazil vysvetlit ze kde spravili chybu,tak na mna nechapavo pozerali a doniesli nam este jeden prazdny tanier a potom som to uz radsej vzdal kedze to nemalo vyznam. Ryza bola aspon chutna a podelili sme sa ked uz inak nedali. Po veceri len naspat na izbu kde sme si zbalili ruksaky kedze zajtra odchadzame.

Sladkosti na obed :)

10.2.2015

Opat skory budik o siestej s tym ze som vnoci zas nevedel zaspat takze o vyspatosti nemoze byt ani rec. Z izby sme sa aspon snazili ticho odist aby sme nezobudili mladu holandanku ktora nam tam vcera pribudla a o siedmej sme uz stali pri ceste po odslapanom kuse von z mesta. Flek sa zdal byt ok no casom sme zistili ze neni dobry,kedze tade isli dokopy viac autobusov a taxikov ako aut,cize to bolo len neustale mavanie ze ich nechceme a vyzsvetlovanie ze nechcem ist busom,ale vacsinna taxikarov pochopila. Nuz po hodine stale nic aj ked nam uz par aut zastavilo ale tie neboli nic pre nas(bud pytali peniaze ci vymyslali vselico,alebo nas chceli hodit na bus) a stravili sme tam dokopy dve hodiny kym nas nakoniec vzal typek ktory sice najprv chcel peniaze ale som mu povedal ze nic nedam,tak mu to nevadilo a hodil nas k odbocke na Sepilok(myslel som si ze ideme az na odbocku na hlavnu cestu,ale mam taku blbu mapku kde to nie je jasne,ale nevadi) kde sme pobudli len nejakych 10minut kym nas vzal chlapik v mensom nakladiaku ktory sa vratil druhykrat ze ked nejde nasim smerom tak nas vezme aspon kusok.

Po ceste sa poriadne zmrakalo aj ked je len rano a ked sme vystupili uz bolo vsetko mokre a slabo poprchalo. Cesta smerom do Semporny(zaroven aj Lahad Datu a Tawau) rozbabrana cela bez asfaltu cize som bol zablateny dobre ze nie po kolena a moje slapky vyzerali tak ze by som ani sam seba nepustil do auta s takym blatom,no tych aut vela neslo aj tak. Dazd pomaly zosilnieval(inak prsalo prvykrat za cely tyzden co sme tu) a nevidel som to moc optimisticky tak som vystrcil ruku uz aj kamionu,a cuduj sa svete,zastavuje.(v tej starej herke aspon nebudu vadit moje zablatene nohy) Pyta sa kam ideme a zaroven mu davam rovnaku otazku a vravi ze do Tawau(najvzdialenejsie mesto) co sa mi az verit nechcelo,vravi ze nas hodi na odbocku na Sempornu. Rychlo vliezame do kabiny lebo vonku sa uz spustil silny dazd.

Vyhlad z kabiny do uprsaneho pocasia

Toto je ten moment ktory nikdy nespoznaju nestopari,ked od rana stojite pri ceste,sem tam stracate nadej kedze mate v plane velmi dlhu cestu na jeden den a zrazu sedite v aute/hocikde a veziete sa takmer az do konecnej destinacie. Tak,dnesny stop by sme mali za sebou,po tom co nas vysadi budeme potrebovat uz len jedno auto co nas hodi do mesta,a to som si este rano vravel ze ak nam este niekto pride s ponukou na busovu stanicu tak ze tam asi pojdem a vezmeme to busom kedze marnit cas pri ceste tiez nechcem a dve hodiny cakania su tu uz dost vela. Chlapik po anglicky nevie takmer nic,cize moc sa nerozpravame,vonku je poriadny lejak az som rad ze sedim v suchu,aj ked v strede bez operadla s tym ze sa opieram len o ruksak a nohy mam hocijako cez bordel co je dole. Nadhadzuje nas poriadne az sa musime drzat,keby zabrzdi alebo narazime tak sa katapultujem cez celne sklo.

K nasej odbocke je to takmer 300km co bude na nejakych 4-5hodin minimalne na tejto ceste v kamione. Asi kazdych 30minut prestava prsat a opat sa spusta silny lejak a tak dokola. Mimochodom ku stopovaniu kamionov,keby idem z KK do Sandakanu(teda trasu ktora vedie cez hory a cela cesta je klukata s velkym stupanim a klesanim) tak by som kamion asi neriskoval,kedze sem tam nejaky padne do rokliny alebo mimo cesty a videl som uz kabiny ako udupane plechovky,ale tato cesta je viacmenej rovina len s malymi kopcami a nie je taka klukata a nebezpecna pre kamiony,cize no problem. Zrazu sme vosli do nejakej jamy alebo neviem coho,ale tak nas nadhodilo ze sme vsetci vzlietli a oplieskalo ma o strop kabiny za ma aj hlava rozbolela okamzite a bol som rad ze som neprisiel o zuby alebo kamion o napravu,kedze snad na kazdom kilometri cesty su roztrhane ci vybuchnute pneumatiky,(nehovoriac o tom kolko psov/maciek/hydiny/varanov je prejdenych na ceste)tak to by bola ina supa keby nam odidu kolesa.

Po ceste zastavujeme na policajnej kontrole(checkpointy-miesta kde ozbrojeni policajti kontroluju kazde prechadazajuce vozidlo,viacmenej je to kvoli radikalom z juznych filipin a nelegalnym filipinskym imigrantom,okrem ineho zrejme posilnili kontroly aj kvoli udalosti v Lahad Datu pred 2rokmi) kde sa teda vsetci uz z dialky pozeraju ze wtf dvaja belosi v kabine s vodicom a este si nas aj odfotili,co chlapik sotva stiahol okno a uz mu vraveli ze mame vystupit a ist busom,co som ale raz dva policajtom vysvetlil ze ziadnym busom nepojdem a po asi 5minutovej debate kde som mu uz radsej prikyvoval na vsetko co povedal aby dal pokoj,nezabudol dodat ze to uz viackrat nemam robit a mam mu slubit ze naspat pojdeme busom,a ze sofer moze mat problem z toho ze ma v kabine cudzich ludi(zakazane ako aj v EU). Zasmiali sme sa a pokracovali sme dalej,pomaly som uz aj driemal.

Zastavili sme sa na obed v nejakej mini pocestnej restike kde mali na vyber az 4jedla a jedno z toho boli aj (asi) instantne rezance ktore sme si dali. Zaplatit ma nenechal a ani peniaze nechcel,tak mu dakujeme a pokracujeme,ked tu prichadzame k dalsej cestnej kontrole. To uz mlady polis so samopalom cez seba stoji uprostred cesty ale toho sofer raz dva vybavil este pred tym nez sa stihol priblizit prisne vyzerajuci starsi kolega,ktori nas uz ale nastastie nezastavil. Tvrdneme na riti uz niekolko hodin a som uz kompletne vytrepany z tej jazdy,chlapik nam hovori ze bude este jedna kontrola ale ze im mam povedat ze ideme len od istej casti cesty ze nas ide hodit len kusok na stanicu.

Zastavili sme,polis mu hned nakazal vypnut motor,a typek vyzerajuci pod 18rokov si od nas pyta pasy…to nemysli vazne,ved ich mam niekde hlboko v ruksaku. Kopia mu nestaci tak kvoli dilinkovi musime vystupovat a vyhrabavam pasy,co mu to aj tak bolo tak na dve veci ze si ho pozrel,medzitym sofer s policajtom vypisuju nejake papiere. Ked som si myslel ze tu teda uz ostaneme kedze o kusok dalej je odbocka,nas sofer mi prisiel povedat ze mu dali pokutu 150RM za to ze nas tam mal. COZE?! To vazne? Ked sme uz presli dve kontroly? Okamzite idem za fizlom a hovorim mu ze o co mu ide,anglictina ale absentuje a ze si to vraj mame ist vybavit na miestnu policajnu stanicu. No fasa. Clovek nam chce pomoct a nakoniec za to dostane nejaku nezmyselnu pokutu,co kazdy serie na to ze sa mu niekto vezie v kabine tak nejaky zakomplexovany debilko sa na tom musi vyburit.

No dobre,ideme teda do Kunaku(najblizsie mesto,par km) a hladame policajnu stanicu. S takym kamionom ale v meste tazko zaparkujete tak to pichol rovno pred policajnu stanicu a idem s nim teda dovnutra,kde su za okienkom dvaja mladsi chlapci. Vysvetlujem problem a obmakcujem,zjednavam,vravim ze to vobec nevyzera dobre ked domaci pomaha turistovi a oni za to rozdavaju pokuty,ze on nam chcel pomoct a nie je fer aby za to dostal pokutu,chvilu to aj vyzeralo ze mu ten druhy nieco dohovaral,ale nakoniec to skoncilo aj tak pri tom ze zakon je zakon aj v Malajzii a pre vsetkych,a ze je to v systeme a nemoze s tym nic spravit,povedal ze to bude za stovku. Ach,s nicim neobstojim,neviem uz co mam povedat,vravim ze tu ma 50 a staci. Stoji si za stovkou a vravim mu ze neverim ze mu tie peniaze nejdu do vrecka,brani sa tym ze mi da potvrdenie o zaplateni a ze je to v systeme tak mu nemozem dat menej. Skusam to este s 75,85 a ani 99 mu nestacilo(:D) tak som mu teda dal stovku(25eur) s tym ze radsej ani nebudem rozmyslat co vsetko som za tu stovku mohol mat(napr. let do KL,pozicanie auta na 1den,2dni v hosteli pre dvoch,1x snorchlovanie,20porcii jedla,okrem ineho by aj autobus priamo do Semporny pre dvoch by stal menej ako stovku,ale kto mohol vediet ako to skonci,vsakze).

Moje fanynky ;)

Vybavili sme a ideme ku kamionu odkial si uz len vylozime tasky a ospravedlnujem sa mu za problemy,dakujem a ideme si svojou cestou(na dalsi stop predsa :) ). Po tom asi kilometri co sme presli cez mesto nam zatrubilo 9 z 10ich aut a maval,krical,piskal,zdravil,cumel kazdy kto nas videl. Boli sme asi na zjedenie(mozno aj doslova) s nasimi baglami a cudzinec tu nebol asi poslednych sto rokov. Decka pri skole skoro zosaleli od mavania a kricania a my sme sa isli zlozit na flek kde sme uz predminuly rok stopovali,stoji tam nejaky pickup a srandujem ze nas tam uz rovno aj niekto caka. Moc aut neslo az asi po 5minutach sa nas pyta chlapik co tam stal s autom ze kam ideme,a ze nas velmi rad hodi do Semporny. Vravi ze ziadne peniaze nechce lebo sme v Malajzii vitani a sme tu hostia. Tot ukazka toho ako sa dokazu veci otocit behom par minut,a ze podla jednej udalosti nejde sudit nic ine nez to ze raz si hore a raz si dole(a ze fizel pri ceste bol kok). Spokojni s uskrnom na tvari sa vezieme,az nas chlapik este prevezie po Semporne aby nam ukazal kde su ubytka a zela nam peknu cestu. Su este len styri hodiny a my sme uz v cieli nasej dnesnej cesty,co je super. Na vyhodenu stovku seriem,nedovolim aby ma to rozhodilo,aj ked mi je to trochu luto.
Pokracovanie dnesneho dna spisem az v dalsom blogu.

Reklamy

Napíš koment

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s