Malajzia 2013 – 15 Poring,Ranau, cesta spat do KK

30.5.2013

Rano skory budik,no napriek tomu vyrazame o dost neskor ako sme chceli. Jeden ruksak mozme nastastie kludne nechat v hosteli tak ideme len s potrebnymi vecami,klasicka trasa na stanicu a busom za mesto,odtial dopeskujeme na flek,z ktoreho nas niekto hodi na dalsi flek o asi 20km dalej kde idu uz auta a dlhsie trasy. Zastavuje nam hned prvy mensi nakladiak,teda skor skrinova dodavka. Chalan nas berie do Ranau,tlacime sa traja v kabine s ruksakom. Tato cesta je hlavny tah z KK do Sandakanu a okolo celeho statu,v podstate jedina existujuca cesta cize kazdy ide po tejto. Zrazu sa dostavame do kolony. Nic vynimocne,kedze sa na ceste neustale nieco robi a auta sa pomaly pustaju cez jeden smer.

Priblizne pred druhou sme tu zastavili. Za hodinu sme presli 2km. Toto nie je mozne. O asi 2hodiny mi uz dochadza trpezlivost,trpnu mi nohy a boli ma zadok zo sedenia. Rad sa pohne raz za 15minut,posunie sa o par metrov a zas stoji. Vystupujem z auta a pojdem radsej peso popri aute,ale prejdem aj nejake 2km peso a predbehol som desiatky aut,tak este sedim na zvodidlach a cakam kym ma dobehne chalan s autom. Nastupim si a vravim ze to radsej pojdeme peso,je uz pomaly pol piatej a ten rad moze byt podla tohto aj niekolko desat kilometrov dlhy,Ranau uz nie je dalej ako 5km cize to si prejdeme. Dole kopcom sa sice s ruksakom tych 5km neslapalo moc dobre,ale zakon schvalnosti plati vzdy a vsade. Asi o 5minut ako sme vystupili sa cely rad zrazu pohol a plynulo isiel pomalou rychlostou,ale predbehli nas vsetci. Keby ostaneme v aute tak tam stojime este dalsiu hodinu.

A veru. Pred Ranau sme auto s chalanom zas peso predbehli,a rad ostal stat. Myslel som si ze sa pri meste ten rad bude rozpustat a zrychlovat kedze tam asu dve odbocky na ine smery,no presne naopak. Z tych ciest sa auta este pridavali,cize totalna maximalna zapcha na jedinom tahu medzi troma najvacsimi mestami,ten kto ide do Sandakanu tak bude nocovat v aute. Slnko zapada vzdy o pol siedmej,je uz nieco po piatej a je mi jasne ze sa dnes uz do Poringu nedostaneme,je to este asi 20km,a na ceste sa prejst neda,peso tam nepojdem. Zacina prsat a je mi jasne ze rychlo musim nieco vymysliet. Teda moc ani nemam nad cim rozmyslat,neostava mi nic ine nez prenocovat v Ranau. Po ceste som videl celkom fajnovy park,dvaja stanujuci belosi tam urcite nikomu vadit nebudu. Nastastie su v Malajzii celkom rozsirene kryte chodniky,cize sa tam da kludne dostat bez zmoknutia. V parku su vybudovane altanky s lavickami,niektore aj so stolikmi cize sa zlozime a ja idem zohnat veceru. Autobus ktory stal pred nami v kolone presiel okolo nas az o vyse hodinu.

V Poringu som chcel ostat dve noci,kedze jedna noc je malo podla mna,aj na trek k vodopadom,na vykupanie sa a na odpocinutie si zaroven,no v hosteli som povedal ze sa vratim v sobotu,tak neviem ako to vymysliet,ak tam ten batoh ostane o den dlhsie tak dufam nebude nikomu vadit,vratili by sme sa az v nedelu. Dazd uz prestal a je uz tma,oplati sa s postavenim stanu vzdy pockat do zotmenia kedze az vtedy vidno ci je vyhliadnuty flek naozaj dobry,co tentoraz nie je kedze tam svieti reflektor a na zastavke nedaleko sa zoskupuje podivne individua. Prejdeme o kusok dalej do druheho kde je vacsia tma a rozlosime to na celkom fajn fleku. Este pokec so starsim chlapikom ktory si prisadol a ideme zalahnut. Nie je tu vobec teplo,kedze sme v nadmorskej vyske takmer 12oom a pocasie v horach je uplne ine ako inde. V noci nastastie len trocha sprchlo,no to je aj tak jedno kedze nas super stan by bol mokry aj na pusti.

Rano teda pokracujeme do Poringu kde sme chceli byt uz vcera,moc sa mi nezda flek kde stojime tak ideme kusok dalej,na ceste sa prave chcel otocit typek ktory pri nas predchvilou spomalil,prihovara sa nam cez stiahnute okno,najprv mu sice nerozuiem,ale skeri sa nas a nic ine nez ze kam ideme sa nas asi pytat nemoze. Vravim ze Poring,a on ze nas tam moze hodit. Neide tam,ale vezme nas tam,lebo nam chce pomoct. Uz som spominal tie rozdiely v ludoch medzi mestami,ze? :) V Lahad Datu by nas nechali nocovat popri ceste a obrali by nas aj o posledny ringit,kym hocikde inde ludia nezistne pomozu,len aby sme mali dobre spomienky na ich krajinu. Po ceste sa ma opyta ci nemam pri sebe slovenske peniaze,dam mu do ruky 20eurovku,vravim ze je to asi 80ringitov,na chvilu som si myslel ze ma o ne oberie so zamienkou ze je zberatel a takuto este nema ale vracia mi ich.

Prichadzame do Poringu a mne sa tu nieco nezda. Uz niekolko sto metrov pred dedinou stoja popri ceste auta,a to aj v celej mini dedinke. Pri ceste su obchodiky,vylozene nafukovacky a nafukovacie kolesa ako by tu bolo termalne kupalisko. Toto je Poring? Toto je moj Poring,jedno z mojich naj miest z minuleho roka? Vystupujeme z auta a po ceste chodia desiatky ludi,viacmenej domaci ale aj cinsky a ini turisti. Ideme ku vstupu a hned ma prekvapi na toto miesto az extremne vstupne 15rm,co bolo minuly rok len 6rm. Normalne zavaham pri plateni no kupim listky kedze som sa sem tesil. Prechadzame cez most z ktoreho minuly rok vznikla jedna z mojich top fotiek,zeleno zelene hory lesa. Na moste sa ale tlacime s dalsou desiatkou ludi. Ideme dalej az ku “kupelom” ktore stali aj minuly rok za prd,no kvoli nim tu nie som. Ani sa tam neda prejst kolko tu je ludi,ked sa tam dostanem tak sa len na pate otocim so smutnym a sklamanym “aha”…

Stovky ludi,bez prehanania. Nechutna tlacenica,ludia natlaceni vo vanickach s vodou a tvarime sa ze odpocivame,vsade kam sa pozriem su ludia. Som velmi sklamany z tohto miesta,minuly rok som tu bol sam(!!!) beloch a okrem mna tu bolo asi 10-20cinanov a korejcanov,par miestnych. Uplne vazne. Popri ceste nebolo ani jedno auto,v dedinke existoval jediny mrtvy mini obchodik a jeden pajzel kde sa dalo najest za 4rm,co bola snad najlepsia ryza aku som kedy jedol,kavu som mal pod jeden ringit a relaxoval som si niekde v strede dzungle kde cesta konci lebo dalej je len les,okolo mna nikto okrem par psov a maciek nebol.

Rozmyslam co robit. Ostanem tu asi len kvoli vodopadom ked som uz kupil tie listky a chcem ist na miesto kde som minuly rok stanoval v lese,no jedna cesta je dost zarastena a po druhej sa neda prejst,kedze tam kvitne raflesia za ktoru pytaju tento rok nehoraznych extremnych 45rm(minuly rok chceli len 15 a dal som im 10,za to ze ma nejaka dievcina zavedie k najvaciemu kvetu na svete). Tam kde bol predtym zeleny plac tak je teraz preplnene parkovisko. Mame napad ze by sme predali listky,pre istotu sa opytam v budke kde som ich kupil ale tam mi ich nepreplatia,tak musim najst dvoch dopelych cudzincov ktori by ich odomna kupili. A to je trocha problem,sami malajzijcan a cinan s kupenym zajazdom. Po nejakej hodine ma to prestava bavit a so celkovo dost slusne vytoceny z tohto miesta kde som si prisiel oddychnut,vsade navokol su ovce ktore si sem nosia jedlo v lavoroch a budu v odporne preplnenom parku sediet na dekach a napchavat sa,co tam po tom ze si poslapu po hlavach. Cinsky styl turizmu proste,nikdy som si nemyslel ze budem mat k nejakemu narodu takyto postoj,Cinania su proste pre mna menejcenne neinteligentne osoby. Nieco menej ako ktorykolvek iny clovek,mam ich za primitivov ktori by nemali svojvolne a svojpravne chodit mimo svojej krajiny.

Vravim si ze ostaneme tu aspon na jednu noc,skusim pohladat nejake miesto inde kde by sa dal postavit stan,no fakt tu nic nie je. Som nenormalne vytoceny,zbiehaju sa mracna a netusim co robit. Vykupenim by bolo pre mna sa odtialto okamzite teleportovat,no nechcem prist o vyhodenych 30rm. Ked ideme okolo brany,v rade na listky stoja dvaja biely chalani a v momente ich idem oslovit ze potrebujem predat listky. Beru ich odomna za 25rm oboje,cize takto som prisiel len o 5rm co boli rozhodne menej ako 30rm. Smerujeme rychlo prec z tohto nechutneho odporneho miesta na ktore som sa tak tesil a zastavuje nam hned prve auto ktore nas hodi do Ranau. Mili ludia,to je jedine co ma dnes tesi.

Rozhodli sme sa ze pojdeme este raz snorchlovat,lebo preco nie. Ked Poring nevysiel,doprajeme si ineho. Nevyjdem sice s peniazmi,ale kaslat na to. Preratane na eura to stoji len 20eur pre dvoch,a ked som bol v UK som si strasne hovoril ako si v Azii doprajem,a chcem si dopriat veci ktore stoja za to. Vystupujeme v Ranau a ideme sa zlozit pod altanok,z takeho prespavania v parku budem mat dokopy vacsi zazitok ako z tlacenice v pseudokupeloch s kokotmi. Idem kupit jedlo a vezmem aj na veceru rovno,oddychneme si tu. Alebo ani nie. Kedze den pokracuje tak ako aj zacal(neskory odchod z hostela,zapcha na ceste,dazd,necakane stanovanie v parku,sklamanie v Poringu) tak sa zrazu rozprsi. Sme sice pod strechou,ale kedze nam stastie vzdy praje,tak sa nepochopitelne musel aj vietor rozfukat,aby sme boli mokri aj tak. Vytahujem vetrovky a prikryvam ruksak,mrzneme v nasich jedinych kratasoch. Mame mokre nohy a este mi nechapem akym sposobom premokla aj nepremokava plachta na ruksak,takze je dost morky.

A prsi. Hodinu,dve,stale prsi. Vietor prestal fukat,a my postavame pod altankom. Dazd nam zrusil aj miesto na spanie,kedze na trave su poriadne mlaky,nemame si kde rozlozit stan. Zas rozmyslam co robit. Bud som mal minuly rok velmi stastny(aj ohladom stopovania a vsetkeho ineho) alebo mame len tento rok nestastny. Nechce sa nam tu uz stat tak sa presunieme na zastavku kde chvilu postavame,bol som sa prejst a pri zadnych vchodoch som videl kopu kartonov. Hm,keby si ich naukladame pod stan,mozno by nam to nieco pomohlo,ale nie som isty ze by to ta pseudonepremokava picaplachta vydrzala celu noc v dazdi a zarucena kvalita od Vango by po niekolkykrat zas uz neprekvapivo zlyhala. Stmieva sa a dazd uz trocha oslabol,asi pojdem po tie kartony a skusime to.

Na ulici som totalne nenapadny ked nesiem velke kusy kartonov no kaslat na to,polozim ich na jedinu suchu murovanu lavicku pod altankom kde sa najprv najeme. Sme totalne zmrznuti a v stane by nas aspon zahriala karimatka a spacak. Dazd zase zosilnel a nevidim to moc optimisticky na dnesnu noc. Nie je tu ani ziadna nonstopka a tie kartony na lavicke vyzeraju celkom pouzitelne. Stan sa teda rozkladat nebude,polozim si ho akurat zlozeny pod hlavu,Ivana sa oprie o ruksak a prikryjeme sa spacakom. Zobrali sme si ale len jeden spacak kedze do stanu nam staci,no takto sa musime dvaja tlacit na jednej lavicke(trocha rozsirenej o kartony,ale stale nic moc). Je uz tma a stale vkuse prsi,lihame si do krkolomnych pozicii a nejak o deviatej prestava prsat,rozmyslame ze to rozlozime no nechcem to riskovat. O nejakej desiatej aj zaspim,na dve hodinky do polnoci,a veruze dobre ze sme tu ostali,zas sa silno rozprsalo. A to radsej ani nemyslim na to co by sme robili keby ostaneme v Poringu,ideme na trek do lesa,chyti nas dazd a stan mame v lese.

Driememe ako nam moznosti dovolia a neviem sa dockat rana,sme uplne rozbiti bez spanku. V noci je tu nastastie klud,urcite by som nemal odvahu sa takto vyspat niekde v Europe kde by ma uz stokrat zmlatili a okradli. Kratko po siestej zacina svitat,vonku sa rozpusta nocna hmla. Je celkom zima,obaja sme mrzuti a nevyspati,chceme uz byt v KK.

1.6.2013

Dame si ranajky co nam ostalo zo vcerajsej vecere a rychlo to pobalime a ideme na cestu,je len pol siedmej rano. Necakame dlho a zastavuje nam chlapik ktory ide az do KK. Rychlou jazdou sme o nejakej pol deviatej uz v meste a ideme spat do hostela,tak ako sme aj cakali o takomto case sa ale ubytovat nemozeme,musime si pockat aspon do jedenastej-jednej. Skocime aspon na wecko no druha baba na recepcii nam vravi ze mozme ist na izbu lebo niekto prave odisiel. Mam pochybnosti o cistote navleciek ale v tomto momente mi to je srdecne jedno,chcem spat.

Zaspat sa nam ale akosi nedari a nakoniec to vzdavame po kratkom odpocinku. Sme hladni a dneska teda nemienim byt hladni aj nevyspati dokopy kedze by to mojim nervom urcite neprospelo,tak vybehneme von po jedlo. Vezmem z minuleho roka oblubenu flaskovu kavu ktora asi len z principu musela zdraziet o 50centov a ideme na filipinske trhy,kde je ale o takomto case len cisty plac bez zivej duse,cize trhy su zjavne len nocne. Mam chut na roti tak si sadneme do jednej restiky kde su sice o 20centov drahsie ako inde ale teda aj stali za to a boli poriadne velke a hrube cize sme sa poriadne najedli. Poprechadzame sa po obchodakoch kedze vonku prazi slnko a neskor sa vraciame spat do hostela. Sme dost unaveni tak az neskor vybehneme po veceru co sme sa pre dnesok rozhodli vziat akesi sladke placky s oriesovou natierkou co sme minule ochutnavali,za 4rm toho mame snad aj vyse kila.

Nenasli sme ziadne lacne mlieko a liter mlieka tu je v prepocte za libru za co v anglicku dostanem dva litre tak skusime sojove mlieko,co som teda este nikdy nepil tak v obchode nenapadne otvaram krabice a ovoniavam,no neni to bohvieco az vezmem nejaky iny druh ktory sa zdal celkom fajn,tak mame sladku veceru za 8rm co som ale zas zobral viac ako som mal kedze placky su poriadne syte,to sojove mlieko chuti ako nutridrink a z placiek ostava aj na rano,co je ale zbytocne kedze tu mame ranajky,tak mozno sa mi raz aj podari trafit sa do mnozstva jedla ktore naozaj zjeme kedze vzdy mame navyse. Po veceri na balkone uz len chvilu na nete a konecne do postele,v izbe sa nam objavil exot ktory v ruksaku vlaci 17palcovy notas(tak naoko mu tipujem minimalne 3kila) co teda radim k jednym z top blbosti co som zatial videl v ruksaku.

Reklamy

Napíš koment

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s