Malajzia 2013 – 12 Cesta z Tawau do Sandakanu

25.5.2013

Rano za svitania budicek,zbalime si stan a ideme smerom von z mesta podla tabul a sme na rovnakom fleku ako minuly rok. Do Sandakanu je to nejakych 330km a pred sebou mame blby usek na ktorom je na pol ceste sproste Lahad Datu,ktore by som chcel preskocit a chytit niekoho kto ide rovnaku trasu ako my,no toto je len predstava ktora sa nenaplni. Vyrabame si tabulku s napisom Sandakan-KK,kedze je rano osem hodin tak je pravdepodobnejsie ze niekto ide taku dialku nez poobede. Po asi hodine mi je jasne ze tentoraz take stastie na stopy ako minuly rok ked som priemerne cakal 15minut nemam. Vacsinnou vsade stojime vyse hodiny,a aj to neideme priamo tam kam by sme chceli.

Odkladam tabulku a pojdeme to teda po kuskoch. Ideme najprv do Kunaku asi 100km,a po dalsich asi 2hodinach pri ceste ked vsetci ktory zastavili idu do Lahad Datu kedze je to prve mesto za tymto mi je jasne ze na tom nie sme vobec dobre. Vravim si ze vsak ak po Lahad Datu je dalsie mesto Sandakan tak by som tam mozno nieco chytil. Ideme teda zas do Lahad Datu. Vystupujeme a stojime na ceste smer Sandakan,je to asi 170km. Po ceste je este odbocka na Sukau,a Sandakan je tiez na odbocku z hlavnej tak mame este tieto dva body kam by nam stacilo aby nas niekto hodil. Flek mame celkom dobry,no sme tu uz skoro dve hodiny. Klasicky scenar z Lahad Datu,auta na nas trubia,otacaju sa,zastavuje kadekto kto nas samozrejme ochotne za par stoviek moze zobrat,alebo by nas vsetci brali na stanicu. Nic ine som tu cakat ani nemohol,je to predsa najhorsie mesto v Sabahu.

Su uz tri hodiny poobede a umierame od unavy,smadu,hladu,unavy… Nepojdem autobusom ani keby mam spat vedla cesty. Uz po tretikrat nam zastavuju ochotni chalani v aute ktori sice nikam nejdu ale snazia sa pomoct,a davaju nam svoju vizitku ze keby nemame kde spat,tak im mame zavolat. Uz ani neratam s tym ze dnes dorazime do Sandakanu. O nejakej pol stvrtej kaslem na to a ideme najst nieco kde sa da najest a napit,nabrat energiu. Je tu par budov aj s nejakymi stravovnami kde maju bud ceny pritiahnute za vlasy alebo neceknu ani po anglicky. Uplne nasrany a vytoceny z tohto sprosteho miesta hadzem ruksak na zem a s poslednou nadejou idem do jednej restiky kde to vyzera ze je jeden zamestnanec na jedneho hosta a pytam si opekanu ryzu,co viem nastastie povedat aj po malajzijsky,no neviem ako sa povie takeaway,tak sa trocha potrapime a ukazujem rukami ako viem. Cena je vypisana 4rm co je fajn,no ked to prinesie a dam jej desinu za dva balenia tak mi nevydava,no hned som jej to ujasnil ze aku cenu maju vypisanu tak mi neochotne vydala 2rm.

Najeme sa sediac na chodniku a po chvile odpocinku ideme naspat na cestu. Je asi pol piatej,o nejaku hodinu a pol zapada slnko a ak nas nikto nevezme tak bud budeme nocovat v nonstopke alebo niekde rozlozim stan. Je mi to uz jedno. Stopujeme dalej,raz s tabulkou raz bez,a zamnou trubi auto ktore nam zastavilo,ani som si nevsimol ze kedy. Je to ten velky typ toyoty co vyzera ako pohrebak,no je to mrte luxusne auto s kreslami namiesto sedaciek. Chlapik mi vravi ze ide do Sandakanu a nic mu nemusime davat. Pytam sa pre istotu este raz,neverim vlastnym usiam. Rychlo utekam po ruksaky a nastupujeme,to auto je fakt luxus. Cesta ma trvat nejake tri hodiny.

Par minut po osmej vecer vystupujeme v Sandakane a tesime sa ze po 12hodinach na ceste sme sa sem konecne dostali. Mierime do rovnakeho hostela ako pred tyzdnom a nastastie mame izbu len pre seba,uplne zmoreni,vycerpani a unaveni sa len konecne napijeme a dame si sprchu a upadame do spanku.

Reklamy

Napíš koment

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s