Filipiny 2013 – 5 Cesta do Roxasu

14.6.2013

Rano tazke vstavanie po kratkom spanku pred siedmou,dame si ranajky a ideme si zbalit veci. Vonku na(ne)stastie svieti slnko a je celkom jasno tak prsat asi nebude,ale tak piect sa na slnku tiez nie je bohvieco. V meste si este vyberiem dalsiu davku penazi z bankomatu ktory ma neupozornil na 200peso poplatok tak uvidime ci bude alebo nie,mimo Puerto Princesy(dalej len PP) VRAJ so zahranicnou kartou peniaze nevyberiem ak sa mi aj podari najst bankomat,v El Nido vraj bankomat ani nie je. Pevne verim ze mi uz peniaze stacia a najblizsie si budem vyberat az v KL. Nastupime do minivanu hned v centre a zvezieme sa k Robinsonu, kedze linka zadara chodi az od jedenastej. Minivan si vyberiem len podla upravy podla toho ktory je najkrajsi kedze cena je rovnaka.

Je jasne ze stop tu lahky nebude. Osobne auto(teda vozidlo ktore nesluzi ako platena doprava) je asi jedno spomedzi dvadsiatich vozidiel na ceste,cesty su plne tricyklov a minivanov\jeepney. Flek je dobry,problem je v systeme. Je asi devat hodin rano,snazime sa dostat minimalne do mesta Roxas alebo San Vicente,prve asi 130km,druhe mozno 160km odtialto. Odtial po par dnoch dalej do El Nido co je asi 250-300km podla mojho odhadu. Cesta vedie len jedna,ktora este pred par rokmi neexistovala,pred 3rokmi bola vraj betonova cesta len do Roxasu a dalej nejakych sto kilometrov blata a kamenov,co vraj cela cesta do El Nida stale nie je dokoncena. Ako inak,zastavuje nam kazdy tricykel,vacsina nastastie pochopi ked rukou ukazem ze nemam zaujem,no najdu sa aj nedodbytnejsi ktori dalej otravuju a vystupuju. Samozrejme trojslovna znalost anglictiny,ked im odpoviem nieco ine ako cielovu destinaciu tak totalne nechapu.

Jedna z veci v ktore verim je,ze vsetci taxikari\tricyklisti\soferi ktori prevadzkuju hocijaku platenu miestnu dopravu kdekolvek maju vyoperovane mozgy. Proste neinteligentne osoby. Az kym som nestal na tej ceste,tak som si myslel ze su zaroven aj naotravnejsi na svete,ale zistil som ze som este nemal cest s nicim otravnejsim nez tunajsie muchy. Male muchy,ktore lietaju nizko nad zemou na urovni chodidiel a radi sadaju do malych raniek na nohach(dopice,co som dobytok aby mi muchy sadali do ran?!) a su NEODOHNATELNE. Priblizne po 2hodinach pri ceste som zacal hystericky vybuchovat ked na mna neustale dokola sadali muchy,aj ked som preslapoval a odhanal,dokola dokola a zaroven sa pravidelne opakoval scenar spomalujuceho tricyklu v momente ked tesne za nim islo normalne auto ktore ho samozrejme vedla nas obiehalo z vnutornej strany cesty cize sme ho nemohli stopnut,lebo neinteligentny tricyklista sa nas musi opytat kam ideme,a ci nejdeme do Sabangu alebo na stanicu ci naspat do mesta.

Na toto sa proste neda mat nervy,neda,naozaj neda. V kazdej krajine su otravni taxikari a podobna haved,ktorej sa da normalne povedat ze nemam zaujem,alebo naznacit rukou ze nema zastavovat a mozem si dalej stopovat svoje. Toto tu uz ale ide do extremov. Zastavi jeden,ktoremu jasne poviem ze nie,nechcem s nim ist,v tesnom zavese za nim prichadza dalsi alebo za nim uz aj stoji aby sa nas opytal to iste. Tak co myslis,ak som nesiel s tym prvym,pojdem s tebou? Neskor sa presunieme o kus dalej,ZA 0dbocku na stanicu kam nam vsetci nukali odvoz,teda logicky(ale asi len pre mna) by z toho malo vyplivat ze ak stojim kus za stanicou a mam zaujem pokracovat dalej v smere tak nam nebude ponukany odvoz na stanicu kedze je zrejme ze tam nejdem. To ale zrejme asi nebolo.

Obcas vytahujem papier s napisom Roxas,obcas stopujeme bez toho. Osobne auto ide asi jedno za 5minut,aj to obieha tricykel cize ho nemozme stopnut. Vyzera to fakt zufalo. Prichadza k nam chalan na motorke,ale vysvetlil som mu ze nechcem ist busom,a pozna pojem stopovanie. Dakujeme mu za ochotnu pomoc a skusame stastie dalej. Neskor sa nam podari stopnut jedno auto,ktore ale ide len kusok tuto,no pojem stopovanie tiez pozna. Z tricyklistov si robim srandu,vravim im nahodne mesta ako Los Angeles,Kuala Lumpur,a pod.,ponukam im kolace,rozpravam sa s nimi po slovensky,odhanam ich ako sliepky…. Niekedy pred dvanastou nam zastavuje auto ktore ide tiez len kusok,ale kaslem uz na to,vravim mu ze sa zvezieme aspon kusok nech sa odtialto aspon pohneme,snad sa tam preriedi doprava a nebude tam uz tolko tricyklov. Cesta uzka klukata betonova,po asi 20km vystupujeme,sme v nejakej osade okolo cesty.

Doprava sa tu veru preriedila,na ceste nie je ziadne auto. Prejdeme si za zakrutu mimo domov a usadime sa na rovnom kusku cesty. Toto ma byt hlavny tah z mesta? Prejde tu jedno vozidlo za 15minut,aj to je bus\minivan\jeepney,alebo najcastejsie motorka. Auta ziadne. Je asi pol jednej poobede,zamracene,obcas vykukne slnko,natierat sa mi nechce. Stojime\sedime pri ceste a stopujeme hocico co nie je bus alebo motorka. Aj keby ideme len kusok po kusku tak lepsie ako nic. Ale nic nezastavuje. Zacina prsat,no len trocha sprchlo a aj prestalo,sem tam pokvapkava. Sme tu uz asi dve hodiny,slnko zacina svietit a dost pecie,kaslem na to nechce sa mi natierat. Je to uz trocha viac zufale. Proste,aj ked prejde nejake to auto raz za polhodinu tak nas ignoruje. Fakt rozmyslam co robit,naspat do mesta nejdem,no tiez si nemozem dovolit tu takto marnit cas ked sme tu len na 16dni.

Zastavujem si nejake autobusy a minivany,aby som informativne zistil cenu do Roxasu,vraj 150peso na osobu. Rozmyslam ze by sme sli busom,zjednal by som cenu na nizsiu a spali by sme v stane resp. hocikde inde zadarmo aby som to financne dobehol. Za vyse 5hodin sa nam podarilo stupnut len jedno auto a prejst 25km von z mesta. Viacmenej sa uz zmierujem s tym,ze mi po vyse roku(naposledy minuly rok v Malajzii z Lahad Datu do Semporny) zlyhalo stopovanie. Ideme sa presunut par metrov k pristresku ktore je kusok od cesty aby sme sa skryli pred slnkom,az pojde bus tak si ho zastavim a pojdeme takto. K tomu pristresku vedie malicky “mostik” cez hlboky okraj cesty,len taky asi 3metre na prejdenie nad jamou. Po dlzke je polovica z drevenych latiek,druha z bambusu,je to celkom rozpadnute,ale ako vsetci vieme,bambus je pevny material,preto sa z neho vsetko stavia.

Ivana sliapne na drevenu stranu na ktorej laty neboli pripevnene a vravim jej nech ide po bambusovej strane. V momente ako som to vyslovil som spravil prvy krok na mostik,sliapol na bambusy a…………tie kurvy sa podomnou podlomili a prepadol som sa,jedna noha sa mi zakliesnila medzi tie suche bambusy ktore mi do krvi doskriabali nohu,fakt stastie ze sa mi to nepozapichovalo do nohy a nerozrezali mi ju. Oproti je na druhej strane nejaka budka s tovarom(obchod je silne slovo) a s domom kde bola nejaka zena s detmi ktore mi uz predtym radila ktorym busom ist,tak som sa vytiahol z toho nestastneho mostika a ochotna zena mi priniesla vatu a betadine na vycistenie raniek,vravi ze si mozme posediet u nich pod strieskou. Dakujem jej za pomoc,no anglictinu ma slabu,tak sa nerozpravame.

Este aj slnko ma spalilo,nohu som si dototo,tak aby nestacilo zistime ze sa v Ivaninom ruksaku rozbil kokosovy dzem v sklenenej flasi a zo sacku vyteka kokosovy olej,jednak mame po dzemi(dost drahom) a v taske su mastne veci,tak uz teda fakt serem na to a utierame veci od mastnoty,ten dzem aj tak chutil naprd. Sedime si pod strieskou,a ako na potvoru,zrazu prestalo chodit aj to co doteraz chodilo,po autobuse ci minivane ani chyru. Su asi tri hodiny poobede a najradsej by som si uz zoskriabal tu smolu z paty. Zrazu sa vyruti autobus zo zakruty,rychlo mu idem naznacit ze ma zastavit,a on ma totalne odignoruje. K tomuto sa uz ani nevyjadrujem a len sa smejem. Nieco pred pol stvrtou mi zastavuje autobus ktory ide az do El Nida,ale tam chceme ist az neskor,pytam sa na cenu do Roxasu,vravi ze 300peso na osobu,od tej zeny som ale vedel ze cena je 120 na osobu tak som mu hned povedal ze nedam viac ako 250 za oboch,postupne znizoval,no ja viac ako 250 nedam tak sme sa dohodli a nakladame si ruksaky.

V buse nam hned zena za nami ponuka ich vizitku ze ak ideme do El Nida tak tam maju agenuru na vylety a tak,vravim jej ze ideme az dalsie dni. V buse na plne pecky bliaka katastrofalne karaoke a videom vpredu na obrazovke,a je to bezkonkurencne najhorsie co som kedy videl a pocul,nemelodicky text bez rymu a akehokolvek zmyslu,video k tomu take ze sa rozum zastavuje. Az som sa raz mrkol na obrazovku a tam viala SLOVENSKA ZASTAVA. No neveril som vlastnym ociam,fakt to bolo natacane na Slovensku,ukazovali nejake kostoly v Bratislave,zabery zo stareho mesta a tak,proste niekde v buse na Filipinach pustaju karaoke so slovenskym videom :D O nejaku hodinu a pol sme boli na mieste a vystupujeme,zda sa ze moc tu toho nie je tak sa len prechadzame po malom mestecku,az uvidim napis penzion.

Opytam sa teda na cenu,vravi ze najlacnejsia izba za 250,a dokonca to ani nevyzera az tak zle. Ostavame teda tu na jednu noc a zajtra pokracujeme v ceste. Poobzerame sa trocha po meste,da sa zist k moru ale je to uplna zumpa,inak zopar obchodov a tak,tak si vezmeme aspon ranajky na zajtra a cibulu k veceri,co sme mali este z PP kupene toasty s pecenovou natierkou. Ta pecenova natierka. Vsetko by bolo ok,keby nie je sladka. Proste sladka pecenova pasteta,s nasladlymi toastami,zachranovala to jedine cibula,teda boli to skor sadenicky ako normalna cibula. Po par toastoch sme sa uz na to museli premahat,celkom grc to bol. Po nasilu veceri som este dopisoval blog,ale zrazu vypadol prud,ostala tma,chlapik mi so svieckou zaklopal na dvere ze nam jednu priniesol na izbu,a isli sme teda zalahnut aj ked bolo len asi pol deviatej. O nejaku hodinu sa ale prud zapol,no aj tak nebolo co robit,tak sme isli spat.

Reklamy

Napíš koment

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s