Filipiny 2013 – 4 Iwahig

13.6.2013

Rano sa budim o 5:47,tri minuty predtym ako mi zvoni budik. Dnesne skore vstavanie ma svoj dovod,rozhodli sme sa navstivit vaznicu Iwahig ktora ma byt asi 20km od mesta. Nie je to vazenie ako kazde ine,toto je vazenie bez mrezi a bez stien,neohranicene takmer nicim a aj kvoli tomu je mensou turistickou atrakciou. Pod pojmom turisticka atrakcia si nepredstavujme miesto kam chodia davy turistov,ale miesto kde je mozne vstupit ako turista a raz za tyzden tam nejaki aj zabludia. Rano teda nie celkom vyspati vyliezame z postele a uz pred spanim som sa tesil na nase ranajky ktore sme vcera kupili,sladke zemlicky s kavou z ktorych sa najeme na terasovej streche nasho ubytka.

Ako naschval musi hned rano zacat poprchat,co inokedy prsi az niekedy na obed,ale to nas neodradi,beztak to preslo kym sme sa vytrepali von. Netusim este ako sa tam dostaneme,tak ideme len po hlavnej ulici po meste kde zvykli stat jeepney a rozne ine dopravne prostriedky ale samozrejme tu nic nie je,nieco na smer Iwahig uz vobec nie. Ideme teda na jedinu cestu ktora vedie von z mesta skusit si nieco odchytit a zistit len tak pre info ake sumy pytaju tryciklisti. Prvy povedal 500peso,druhy povedal minimum 300peso,co su teda uplne mimo ceny ak za asi 4km som platil tak 20peso,tak 5×4=20km = maximalne 100peso za dve osoby ale takto to asi nerataju,tak kaslat na nich.Viem ze odbocka na Iwahig je pri obchodaku Robinson co je po ceste nech sa ide hocikam,a kedze su jeepney lacnejsie ako tricykle tak si jeden zastavujem a vravi ze za 20peso za dvoch nas hodi k obchodaku,tak ideme,lepsie ako cakat pri ceste na tricykel a dohadovat cenu so soferom.

Hned ako nastupime sa vonku spusti dazd,cize po vystupeni bezime hned na zastavku kde si na seba dame nepremokave vetrovky a ideme na odbocku na Iwahig,to ze prsi mi moze byt dost jedno kedze vonku je furt 30stupnov. Po ceste som zazrel jedno auto s napisom Iwahig ale sofer opravoval motor takze nic z toho,stojime nadalej v dazdi pri ceste a odmietame vsetky ponuky tricyklistov,ktori aspon pochopia ked im rukou ukazem ze nemam zaujem a dalej neotravuju. Vsetky minivany\multicab chodia s rovnakymi napismi tak o par km dalej,do Iwahigu som nevidel nic. Na ceste tazko stopovat,kedze drviva vacsina dopravnych prostriedkov na ceste su tricykle,zvysok su jeepney\autobusy\minivany a asi 1% dopravy osobne auta. Na chvilu prestava prsat no v momente ako si dam dole vetrovku sa zas spusta dazd tak sa varime vo vetrovkach a slapeme si to po blate pri ceste otacajuc sa ci nieco nejde.

Po nejakej hodine nas to prestava bavit a aktivne stopujeme vsetko co nevyzera na miestnu dopravu az nam zastavi chlapik v minivane ktory vravi ze do Iwahigu sice nejde ale moze nas hodit kusok pokial ide. Nastupujeme a vravi ze je byvaly policajt,uz dva roky na dochodku. Beton a asfalt na ceste strieda blato a asi na polceste nas vysadza. Doprava je tu uz znacne redsia,tricyklov pomenej a auta skoro ziadne,po chvili nam zastavuje chlapik s pickupom ktory teda moc anglicky nevedel tak som sa len kontrolne snazil opytat ci mame zaplatit,ale vravi ze no problem,tak s nim ideme zvysnych 10km do Iwahigu. Vystupujeme pred branami vaznice co je naozaj len obycajna otvorena brana za ktorou je vratnica. Hned nas uvita nejaky trocha uleteny strazca s ktorym trocha pokecame a zapiseme sa do knihy navstev,zaroven mi oznami ze slecna ktora sedi za knihou je slobodna a dostupna,tak sa len pousmejem.

Ako som uz na nete cital,zaujimave miesta su tu vraj “natural pool”,teda rieka na kupanie a male nametie s obchodom so suvenirmi,tak sa ho opytam ako je to daleko,vraj tak okolo 2km obe,len kazde na iny smer. Medzitym nastastie prestalo prsat a my sa teda vydavame peso smerom do arealu. Ako vazenie to rozhodne neposobi,prekrasna zelena priroda,palmy,ryzove polia,a hory dzungle navokol. V dialke cez pole pocujem ze niekto tlieska a vidim ze na nas odtial niekto mava,vidim tam nejaku budovu tak tam zamerime. Chlapik nam ide oproti a hned nas vita,vravi ze je pred nami areal s vaznami s minimalnou ochranou. V obrovskom areali ryzovych poli a lesa a neviemcoho su budovy a ohrady kde su vazni rozdeleni podla stupna ochrany,tito sa nemozu slobodne pohybovat po areali,az po rokoch a bezproblemovosti sa im postupne znizi stupen ochrany a mozu sa dostat von do arealu.

Straznik nas vedie hore do veze nad ich plotom odkial sa da vidiet dovnutra,klasicky zlocinci vyzorovo taki akych mozte vidiet vo filmoch. Hore mal pri sebe karton cigariet,hovori ze su velmi vdacni ked im nejake kupime a zhora hodime. Za karton ale 500peso davat urcite nebudem,kupil som len krabicku za 50peso ked ich tu uz ocumujeme ako opice a ked vazni zdola videli ze mam v ruke krabicu cigariet tak proste nastala velmi vtipna situacia ked si dole pod nami skoro poskakali po hlavach ako skakali aby chytili krabicku ktoru som im isiel hodit,vyzeralo to ako ked hadzete detom cukriky,ba skor ako zrno sliepkam. Ani neviem ktory si ich chytil a hned s nimi zmizol. Zamavali sme si a isli sme dalej,po asi kilometri vidim tabulu na smer k rieke,tak tam zabacame. Po ceste este oddychujeme pod nejakou strieskou z bambusu a neskor pokracujeme v ceste po blate,ked vidime ze ide auto a zastavuje pri nas,vravia ze nas tam hodia.

Sem totizto mozte vojst s vlastnym autom\motorkou a chodit po areali kedze je velky. Zena v aute nam vravi ze su tu za niekym na navstevu. Prichadzame k miestu ktore mi skor pripomina matersku skolu nez vazenie,kamene namalovane roznymi farbami a tak,asi bola nuda. Prostredie tu je fakt nadherne,okolo rieky su bambusove altanky,na rieke je vytvorena hlboka betonova cast kde sa prud oslabuje a da sa tam kupat. Neviem ci len pre vaznov alebo pre hocikoho tak sa pytam ludi(asi vazni) ktori sedeli obdalec a vravia ze sa kludne mozem okupat. Beriem si teda velke nafukovacie koleso(dusa z traktorovej gumy) ktore su nahadzane popri brehu a opatrne vchadzam do celkom studenej vody ktora je ale neskor prijemna.

Relaxujem si na nafukovacom kolese na rieke ktora tecie z dzungiel Palawanu a nemam teda vobec pocit ze by som bol vo vazeni,je tu uplne super,voda je cista,akurat si nie som moc isty ci sa pri mne nevynori nejaka anakonda ale to neberiem do uvahy a clupkam si vo vode,na brehu som videl nejake krabie pozostatky tak jedine nech mi nejaky necvakne do prstov. Nizsie v rieke si kusok od nas prali veci nejaki vazni ktori sa neskor tiez prisli okupat,myslel som si ze sa budu chciet bavit ale ked som k nim priplaval tak dvakrat priatelsky pohlad nemali tak som to radsej nechal tak. Okolo behaju nejake sliepky a macky ci psy,k altanku nam prisiel pes ktory akoby Falkovi z oka vypadol. Pofotim si nadherne prostredie a na odporucanie si ideme este kusok vyslapat do hory odkial ma byt pekny vyhlad,ja som isiel este trocha dalej kde uz ale nic nebolo tak som sa vratil spat kedze som mal na nohach mokre sandale ktore sa mi smykali.

Ideme naspat po ceste,v ryzovych poliach stoja nejake vodne byvoly ktore sa tam sice netusim ako dostali,ale to je jedno. Uz takmer na konci cesty kusok od hlavnej cesticky sa k nam prihovara chlapik na bicykli. Vravim mu ze mierime do obchodu so suvenirmi a hovori ze ak pockame kym si odlozi bicykel tak pojde s nami. Jasne,preco nie. Az tuto sa zacala ta skutocnejsia cast navstevy,bez ktorej by to zaujimave vobec nebolo.
Je jasne,ze je vazen a vola sa Korea(priezviskom,ale vraj ho tak volaju) Na krku ma identifikacnu karticku ktoru musi nosit,inak su rozdeleni farbou triciek,cerveni-maximum ochrana,modri-medium ochrana,hnedi-minimum ochrana. On ma minimum ochranu aj s volnym pohybom v areali,az na to ze vraj teraz nemaju hnede tricka tak moze mat hocijake svoje. Ako jeden z velmi mala ziskal pracu ako pomocnik v kancelarii,a v celom vazeni su len dvaja vazni ktori maju dovolene sprevadzat turistov po areali.

Dostavame sa k namestiu co vyzera v podstate ako normalna dedina. Po areali su postavene domy aj s pristavenymi autami,inde len chatrce. V tomto vazeni totizto mozu byvat vazni aj s rodinami,ak sa teda tak ich rodina\manzelka rozhodne,ze tu chcu byvat. V normalne postavenych domoch byvaju straznici a zamestnanci vaznice,vazni maju povolene byvat len v chatrci z dreva\bambusu,nesmu si tu stavat vlastny dom,teda asi by ani nemali z coho. Zaujima ma preco tu preboha byvaju zamestnanci,ktoby uz len chcel byvat vo vaznici,no vzapati pochopim ze to prirodne prostredie za to asi fakt stoji,plus to ze byvaju rovno tam kde pracuju a nemusia sa sem dopravovat,ale vraj maju niektori domy aj v meste kam chodia cez vikend(zamestnanci).

Vchadzame do starej,fakt starej,podla jeho slov 180 rocnej drevenej budovy kde je na poschodi obchod so suvenirmi. Na stoloch su rozlozene rozne vecicky a okolo nas sa okamzite zoskupia vazni ktori nam ponukaju rozne suveniry. Pustili nahlas nejaku pop hudbu a vazni nam tam zacali tancovat nacvicene choreografie,Korea nam vravi ze to maju ako program pre turistov,no fakt to tu je ako v materskej skole,pred sebou maju samozrejme velku krabicu na vhadzovanie penazi ktoru sa snazim ignorovat kedze tu nemienim nechat cely svoj financny majetok,je mi jasne ze bez kupy niecoho odtialto nevyjdeme a Koreovi by sa tiez patrilo nieco dat. Je trocha na zamyslenie,ci je spravna vec podporovat ludi ktori pred niekolkymi rokmi mozno povrazdili niekolko ludi,mohli znasilnovat,vykradat,zabijat,za nejaky maly hriech tu urcite nikto nie je. Ale neskor sa dostaneme aj k tomuto.

Vsetky suveniry su vyrabane vaznami,ceny budu urcite nadsadene,pripadne na zjednavanie,maju tu ale celkom pekne vyrobky. Zaujme ma vecicka ktoru som videl aj u nas v ubytku,uzavreta bambusova trubka s kamienkami a muslickami vnutri,ktoru ked presypate z jednej strany na druhu tak vydava akoby zvuk zurciacej vody. Ako som neskor zistil,po anglicky sa to vola rain stick,netusim spravny slovensky preklad,a vraj sluzi na privolanie dazda. Su v roznych velkostiach od najmensich po najvacsie a rozne dekorovane,a cena velmi priazniva len 25peso,ked mi jeden z nich vravi ze nam tam mozu zadarmo pripisat nase mena tak nevahame. Chlapik s letovackou v ruke nam nou vypise nase mena na nasu rain stick a mame v ruke nas snad najlepsi suvenir aky mozme mat. Zobrali sme este dve naramky a ideme sa prejst dalej von,vedie nas k budove s medium ochranou a cez branu sa pozerame na vaznov. Medzitym nam Korea rozprava,ze tam bol 4roky,posledne 2roky ma volny pohyb.

Vonku sa spusti silny dazd a my sa rychlo utekame skryt do maleho pristresku kde posedavame a rozpravame sa. Vo vazeni je uz dokopy 19rokov. 13rokov sedel v Manile,odkial ho neskor presunuli sem,inak pochadza z ostrova Mindanao,co je najuznejsi ostrov Filipin. Pytal som sa aky je dovod na presunutie vazna,a jediny dovod je vraj kvoli praci. Sem sa chodi pracovat na ryzovych poliach. Pracuje sa tu kazdy den,cely den,kazde rano straznici zoberu skupinu vaznov na ryzove polia kde su az do zotmenia. Vravi ze ak vonku prsi ako teraz tak to zavisi od straznika ci ich necha vonku alebo ich zoberu spat. Straznik sedi pod altankom,a vazni sa namacaju vo vode na poli. Niektori z nich ochoreju a maju horucky,pracovat musia aj tak za rovnakych podmienok a kvoli nedostatku liecenia aj stravy zomieraju. Toto je vraj hlavna nevyhoda tohto vazenia.

Ak sa straznik rozhodne ze idu naspat,musi privolat vazensky autobus. Kym pride,vazni stoja vonku,nesmu sa schovat. Ak by sa niektory z nich rozutekal pod strechu,straznik by ho mohol bez vahania zastrelit. Vravi ze a toto ma svoje vyhody a nevyhody. Vo vazeni v Manile je asi 18tisic vaznov,tam sa ale nepracuje. Su v celach,kde cely den nic nerobia,dostanu trikrat denne najest a polyhavaju a posedavaju. No nemaju ziadnu slobodu a maju zle prostredie. Naucil sa tam po anglicky,od nejakeho cernocha co sa chcel naucit po filipinsky,tak sa navzajom ucili,aj ked si nevedeli vysvetlovat vyznamy slov,pocas 13rokov na to vraj mali casu dost. Ked mal povolene dvojtyzdnove vychadzky,nakupil si anglicke noviny a ponalepoval si ich na stenu,cital si ich pred spanim.

Nevyhody tohto vazenia v Iwahigu su najma v praci a v strave. Nie je praca nie je jedlo. Vraj nie je nic vynimocne ze nejedia den,dva aj tri. Ked nemaju urodu,nemaju jedlo. Ak ochoreju,nikto sa nestara,aj napriek tomu ze tu maju nemocnicu,ktora ale sluzi skor na osetrovanie zraneni. Je stastny ze moze robit pomocnika v kancelarii,aj ked samozrejme praca vo vazeni je zadarmo. Jedine peniaze ktore mozu ziskat su od turistov. Pyta sa ma,ci mu mozem predtym ako sa rozlucime darovat malu laskavost,za to ze nas sprevadza. Vravi ze byva v chatrcke ako ostatni vazni,len v tom co si vedia sami postavit,z materialu z lesa. Ked je silny a vytrvaly dazd tak mu premoka strecha z palmovych listov,ktoru by potreboval vymenit. Vedenie mu ale neschvalilo plechovu strechu,tak si to musi vyriesit sam. Vo vazeni je chlapik,ktory pletie taketo palmove listy a chcel by od neho kupit nove,aby si mohol dorobit strechu a neprsalo nanho pocas spanku. To ale stoji vraj 650 peso a uz ma odlozenych 300,od kazdeho turistu nieco vypyta.

Vytahuje mobil z vrecka a pytam sa ho ci to tu maju povolene. Vravi ze nie,ze si ho musi vzdy skryvat a byt opatrny. Ma ho pre kontakt s rodinou,ktora ho nemoze chodit navstevovat. Vraj o tom niektori strazcovia aj vedia,ale u doveryhodnych ako on to ignoruju. Keby mu ho najdu,zrusia mu slobodu a zvysia stupen ochrany,to znamena ze by sa dostal na jeden rok do budovy s medium ochranou. To je trest za kazde porusenie pravidiel. Vazni ktori maju dovolene zit v areali su trikrat denne kontrolovani,keby spravia hocijaky priestupok,cakal by ich rovnaky trest. Rozprava nam o jeho nemeckom kamaratovi ktory sem za nim obcas chodi,vraj ma zalubu v sledovani vtakov a takto cestuje po Filipinach. Ked za nim pride tak chodia spolu do lesa,vravi ze ho naucil sledovat vtakov a ked sa dostane na slobodu tak by sa tejto zalube chcel venovat.

V podstate odtialto nemaju dovod utekat,a ani sa im to neoplati,hned pre niekolko dovodov. Palawan je ostrov,a to s vysokou vojenskou a policajnou ochranou. Okolo arealu su domy zamestnancov a straznikov,kazdy kto sa pokusi o utek bude zasreleny. Ak by sa mu to aj podarilo,mal by pred sebou tazku cestu v nehostinnej dzungli kde by celkom pravdepodobne umrel na malariu. Ak by ju aj presiel,nemal by sa ako dostat dalej,respektive by prisli na to ze niekto chyba a zacalo by sa patranie,co by tu netrvalo dlho aby ho nasli. Napriek tomu ze sa v clankoch o tomto vazeni docitate ze sa tu za poslednych vela rokov nikto nepokusal utiect,to pravda vobec nie je,ako nam Korea povedal. Vie vraj o vaznoch,ktori uspesne utiekli. Dalej sme ale tuto temu nerozoberali.

Kazdu nedelu rano sa vsetci musia povinne dostavit na omsu do kostola,kto sa nedostavi bude potrestany zvysenim stupna ochrany. Pred dvoma tyzdnami vraj prepustali 14vaznov,mali k tomu nejake oslavy. Celkom tu ma byt asi 4tisic vaznov Korea vravi ze mu ubiehaju posledne dva roky,potom ide von. Ako mlady chcel sluzit v armade. Prve roky vo vazeni boli vraj velmi tazke,no naucil sa krotit svoj temperament a krotit sameho seba,ovladat sa. Vraj stacilo zle rozhodnutie,moment ked sa nevedel ovladnut a bolo to. Kazdeho by zrejme zaujimalo,za co sedi,no neprekonal som sa opytat sa ho tuto neprijemnu otazku. Z jeho reci je zrejme,ze niekoho zabil. Vonku prestava prsat,a vravim mu ze asi uz pojdeme. Este si nas odfoti do svojho mobilu a takisto sa odfotime aj my s nim.

Pyta sa ma,ci mu mo mozem teda nieco dat,aby to nevidel nikto iny lebo by z toho mohol mat problem,najma s ostatnymi vaznami keby videli ze ma peniaze. Davam mu sto peso,ktore mu dopomozu k jeho novej streche. Dostavame sa k tomu,ci je spravne podporovat takychto ludi,a myslim si ze takymto sposobom ano. Korea za tych 19rokov asi aj tisic krat olutoval to co spachal,a teraz je z neho fajn chlapik. Kazdy ma svoju minulost,a on si ju uz odpykal. Ostavaju mu posledne dva roky,ktore aj vdaka nam bude moct stravit pod nepremokavou strechou. Vyprevadza nas na cestu a luci sa s nami pri odbocke k jeho domu. Dakujeme mu za jeho spolocnost,mali sme naozaj stastie ze sme ho stretli,bez jeho spolocnosti by to tu za vela nestalo a nedozvedeli by sme sa skoro nic.

Minutych penazi mi rozhodne nie je luto. Nechal som ich na mieste,z ktoreho som si aj nieco odniesol,okrem krasneho suveniru aj celozivotnu spomienku,aku by som z navstevy nejakej atrakcie s horibilnym vstupnym urcite nemal. Pokracovali sme na nasej ceste az ku branam kde sme sa rozlucili so straznikmi a sli sme sa postavit k ceste s umyslom najst nejaku dopravu naspat do mesta. A zas sa spusta dazd. Nastastie nam ochvilku zastavuje auto co ide mesta ale maju plne,tak sedime v kufri tereniaka. Nechame sa vysadit pri Robinsone kde ideme spravit rovnaky nakup ako vcera-cestoviny s omackou aby sme vyuzili kuchynu kym ju mame,vezmeme asi este instantne kavy na cestu kedze su len za 5peso(asi 10eurocentov).

Do mesta so zdarma servisom,na trh po zajtrajsie ranajky a vezmeme este mango za 10peso kilo a ideme spat do ubytka. Na knihach sme nasli vylozene mapy co tu niekto nechal tak sa nam budu skvelo hodit na stopa kedze sme ziadne nemali,neskor si ideme hore navarit,ako sme zistili tak mango co sme kupili je nejake zelene a je priserne kysle az nejedle tak sme to moc nevychytali a nakoniec sa vyhadzuje,nabuduce budeme vediet. Dokopy uz vecer ziadne aktivity,akurat hladanie info na nete o miestach kam by sme sli a nasiel som nieco co vyzera fajn,rozhodol som sa definitivne zrusit navstevu podzemnej rieky co je jeden zo siedmych divov prirody jednak kvoli cene a aj kvoli tomu ze odkedy sa to vyhlasilo za novy div prirody tak sa tam zniekolkonasobil turizmus,a len tak pri googleni som nahodne natrafil na podla obrazkov nadhernu jaskynu s riekou v Slovinsku kam aj tak planujeme ist,vstup ma byt 6eur na hodinu a pol a vola sa to Krizna Jama,tak tuto sa urcite zastavime potom v Slovinsku.

Tak zajtra zas skore vstavanie s tym ze ideme skusat stopa na opacny koniec ostrova,je pol druhej vnoci a o 5 a pol hodin mam vstavat,idem spat.

Reklamy

Napíš koment

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s