Malajzia trip 28 – Sandakan,mesto podla predstáv

2.4.2012

Skory budicek a klasicka trasa v dnoch vyletu,stanica a vystup na poslednej zastavke,2km na fajn spot. Tak uz asi o pol desiatej stopujem. Ked tu zrazu daky chlapik zastavi na druhej strane cesty,pride ku mne,a vysvetli mi kde je autobusova stanica. Bitch please… Fakt niekedy nemam chut vysvetlovat ludom ze stopujem AUTA ked vedia dva a pol slova po anglicky. Tento je daky divny. Neodbytny. Vravim ze nemam peniaze na bus,tak mi chce zaplatit,alebo ma hodit na stanicu a kupit listok,tvrdohlavo odmietam,tak stoji pri mne a caka. Vystrcim ruku a zacne mi ukazovat co to robim,ved tu nie je ziadny autobus. Nadalej stoji pri mne,cize mam presne 0% sancu nieco stopnut s nejaky divnym starym malajzicanom vedla seba. Dokola opakuje ze mi chce pomoct,no nejak sa mi to nezda,robi pravy opak. Mava autam aby zastavili. Zacinam sa nasierat a vravim mu nech ide spat do auta a moze ist dalej. Nepocuva(nerozumie?). JE TO KOKOT.

Po case zastavuje jedno auto,a dostal sa k nemu skor ako ja a uz ukazuje a vysvetluje a keca. Tu mi zrazu poharik pretiekol a zacal som donho bliakat nech vypadne dopice a ze je kokot. Fuha,vrela mi krv pri dakom intergalaktickom debilovi co hovno vie po anglicky,nemal som ani kam odist kedze to bolo jedine miesto kde sa dalo stat,a strasne vysvetluje soferovi ze toto tamto,a vravi ze za 5ringitov ma vezme. Okej pokracuj v jazde ahoj. Po chvile vravi ze okej vezme ma,asi mu daco povedal ten expert. Odmietam,toto nie je stopovanie,toto je jebnutost. Chlapikovi som razne povedal ze ak sa ma este raz dotkne tak mu dolamem ruky. Mavol rukou a VDAKABOHU odisiel. Sofer dalej trval na tom ze ma moze vziat. Okej teda,idem,asi sto kilometrov do dediny,napriek tomu ze ide az do mojej cielovej destinacie tak ma tam nevezme,lebo mu nechcem zaplatit. Je mi neprijemne,darmo hladam celu cestu miesto kde by som mohol vystupit,kedze ideme po klukatej horskej cesticke,musim to pretrpiet. Este mu vravim ze tu nechapu stopovanie a vzdy odomna chcu aby som platil. A on mi na to povie ze jasne ze ano,lebo som turista(tvoja mama je turista,debil) a mam peniaze tak odomna vzdy budu pytat, a este na drzaka dostanem ponuku ze ak mu dam 40RM tak ma vezme az do Sandakanu. Fucking hell,co su toto za ludia,myslel som ze vystupim aj v zakrute bez krajnice.

So sluchatkami som vydrzal este hodinu a pol v aute a potom konecne vypadol. Odtialto ma zviezli kusok dalsi,a este o kusok dalsi,ku krizovatke. Tak postavam zas na ceste kde prejde auto raz za 15minut a zastavuje mi stary tereniak. A ide rovno do Sandakanu! Spytam sa par otazok,a vidim len vyjaveny vyraz. Po anglicky vie asi pol slova,horkotazko vysvetlene ze nemam peniaze,no vravi ze nevadi a opakuje “poď poď”. Okeeeeeej. Tu sa ani nezacala ziadna konverzacia kedze on fakt nic nerozumel. Tak mame pred sebou asi 250km,do vecera tam snad budeme.(OK,v EU vam na taku trasu netreba vela kedze mame dialnice,tu mame nejake klukate uzke cesticky z ktorych je polovica jama,alebo casti bez asfaltu) Po ceste par slovicok co po 20minutach vydumal nieco,inak nic. Zastavujeme sa na par miestach,a ideme sa aj najest. Prvy clovek ktory ma tu oslovuje “friend” ,ako je to v grecku bezne. Tie vyhlady z auta stali za to,krasa. Po nekonecnych 5!!! hodinach dorazame do mesta.

Zda sa mi super. Vyhadzuje ma v centre,no teda neviem ci to mesto ma aj “necentrum” kedze je fakt male,ale mega sympaticke,plne ludi,a prvykrat v Malajzii tu vidim upravenu primorsku stranu v meste,cize restauracie a kaviarne na promenade pri mori. Super… Nie je problem najst autobusovu stanicu,pozeram na mapku a len tak si tipujem miesto kde si asi rozlozim stan.(Pozrite sa na Google Maps a najdite si miesto na stanovanie. Da sa to? Nie.) Cize idem hocikam trocha za mesto kedze zachvilu uz zapada slnko. Wow,listok na bus za 0,30RM co je asi 8centov :D A vystupujem kde sa mi pozdava,a veru som sa dobre trafil,viac podla predstav to uz ani nemohlo byt. Altanky vedla mora a okolo trava,toto bola moja predstava,mam to mat. Tak si rozlozim stan,no ako tak pozeram a rozmyslam,prsat sa sice ASI nechysta,no nechce sa mi vytahovat tu foliu,chytim stan a presuniem pod altanok. Zidia v koncentrakoch mohli spat na doskach,tak aj ja mozem spat na betone. A mam pici,aspon mam zarucene sucho.

Rozmyslam o bezpecnosti,vedla mna je restika s vysvietenym parkoviskom co som moc nedomyslel kedze musim spat v svetle. Asi 30metrov za sebou mam cestu a 5metrov pred sebou more,okolo par laviciek. Rano som na titulke novin videl “Malajzia – najbezpecnejsia krajina juhovychodnej azie”. Snad ma tu ziadny psychopat nenakraja,alebo nebudu vycinat nejaky vyrastkovia.
Tak o dakej osmej pomaly zaspavam. Beton nie je zly,len je tvrdy. Cize aj tak sa zobudim pri kazdom otoceny. O pol druhej vnoci sa zobudim vyspaty,no donutim sa spat aspon do siestej. Tak som o pol siestej hore,svita,cize si zo stanu uzijem krasny vychod slnka nad morom. Myslel som si ze ma beton netlacil,kedze sa spalo snad lepsie ako minule v lese,no ked som sa postavil citil som kazdy kusok chrbtice.

3.4.2012

Sendvic zo vcera na ranajky,klasicke putanie vsetkej pozornosti,a za 10minut zbaleny stan a idem do mesta. Z autobusu si pamatam cestu,nie je to ani daleko,kedze cele mesto je malicke tak maximalne 2km. Uz si vsimam aj mierku na mape,kedze som si casto presiel aj vyse 10km,lebo som nepozeral na mierku. Prisiel som v podstate aj preto,aby som nasiel daku kvazi cestovku na vylet na Kinabatangan river. Nasiel som tak hovno. Vsetko za nenormalne ceny,alebo vobec nic. Nuz tak teda,vydam sa tam sam a snad tam nieco najdem alebo ukecam na nizsiu cenu(buduci tyzden). Okuliare co som si minule kupil sa mi zlomili na styroch miestach pocas toho ako som ich mal na sebe,a pri snahe zlepit ich lepidlom na obuv som roztopil plastovy ram. Well,nemienim zmurit ako postihnuty tak idem niekde ukecat cenu aka ma vyhovuje. Tak mam zas nove okuliare. Okrem toho som niekde praskol sklicko na hodinkach,cize vodotesne uz moc nebudu.

Mesto som presiel asi za 2hodinky. Sympaticke male,fakt plne ludi,vcelku stare a spinave budovy,par ulic ako z najhorsieho hororu. A tak na mna prisiel zas ten pocit ze ty vole,som v Malajzii. Ten pohlad okolo seba proste,original Azia. Rozmyslal som co budem robit. Povodny plan bol vratit sa v stredu,alebo az vo stvrtok.
No fakt bol,ze je desat hodin a ja mam cele mesto prejdene,na okoli su len nejake blbe orangutany v chove a krokodily,to mozem vidiet aj v Zoo. Isiel som sa vykydnut o tiena pod strom a podriemat si pri pristave. No o asi jedenastej rozmyslam,treba mi tu byt tak dlho? :) Prisiel som,videl som,idem naspat. Tak teda idem odslapat cestu von z mesta. Co bol dost dlhy kusok. Slnko krasne prazi,okolo seba mam fajn pohlad. Rozhodol som sa ze okej teda,skusim teda tu krokodiliu farmu,ak nebude vysoke vstupne,cize hladam stopa na ten smer. Rozhodol som sa ist pozriet krokodily,kedze som zas zmenil plany. Nieco som vyskrtol a nahradil uplne inym,tak tymto si to poistim,ze krokodily budem urcite budem vidiet,aj ked tieto su buduce kabelky a cizmy. vstupne za 10RM som prekusol,a vidim par exemplarov ako su v pici z tepla aj zo zivota.

Idem sa pozriet dalej,odmietaju sa co i len pohnut. Fotim mobilom kedze…kedze ma moj mily fotak asi nadobro opustil. Odmieta sa proste zapnut,nic sa s nim proste neda robit. Nuz,smola no. Su tu nejake nadrzky,bazeny,a za ohradou veru poriadne hovada,take 3-4metrove kusy ktore mali pol tony urcite. Nejak ma nevzrusuju a nepridu mi nebezpecne,sotva sa hybu. Su v chove,je to farma,cize ich koza pojde na predaj. Prave ma zacinat “krokodylia show” , no to som zvedavy co za kravinu to bude. Toto si fakt mohli odpustit. Traja trapaci pri krokodiloch so zviazanou papulou ktore sa tak bali ze mali chut utiect.

Okrem toho mu mame nejake opice,hada,pavy,pstrosa,ryby,sliepky,kozy,zajace,korytnacky,varany… Haha,opica je hrozne blbe zviera,nedalo mi nestuchat do nej kedze bola za plotom. Tie pohyby akoby normalny clovek,aj zuby rovnake. Nemam rad opice. Ale ked som uvidel pstrosa tak som sa nevedel prestat smiat :D Proste vyzera strasne smiesne,neskor dam fotku. Anakonda sa ani nepohla,a akoze,neviem co to bolo za zviera,nieco ako svist,no proste pisklave,skakave,a hrozne zlate. No mal som pocit ze tie dva exemplare su reinkarnovane kezde mi neprislo normalne aby hento robili zvierata. Lahli si do pozicie 69 a zacali sa lizat,robit pohyby ako ludia a piskali pri tom a vzdychali. Len som vyvaloval oci coho su zvierata schopne.(mam aj video! :D) Este sa pozrem na ostatne krokodily a moja prehliadka malej zoo konci. Kedze je uz pomaly jedna hodina poobede a som asi 350km od “domu”,cesta trva dlho,a najlepsie by bolo zohnat odvoz priamo do mesta,tak skusim stopovanie s tabulkou. Pri vychode si odtrhnem list kartonu a nedaleko v obchode si vypytam fixku a mam napis “KK”. Postavim sa smer Kota Kinabalu,a stojim. 10minut. Polhodinu. Tristvrthodinu. O jednej poobede na slnku. Postupne sa ale dostavam kusok po kusku dalej.

Jedna vec tu neplati,a to stopovanie s tabulkou. Povedzme,ze stojite na bode A,a mierite do bodu D,cesta prechadza cez body B a C. Cize mate na tabulke “bod D”. Tymto ste vylucili ze vam zastavi niekto kto ide do bodu B alebo C ktore su na polceste. Nikto vas proste nevezme,lebo proste ides do bodu D a oni idu len do polcesty,cize nechapu ze vas mozu vyhodit na polceste a budete blizszie k cielu. Toto tu nefunguje. Zahadzujem tabulku,viac sa oplati vzdy pytat kam az idu,aspon vam niekto zastavi. Zastavuje mi sympaticky chlapik,ktory dobre chape stopovanie a ochotne ma hodi za krizovatku,na jedinu cestu ktora vedie rovno az do KK. Skoro celu cestu sa rehoceme,ked mu vravim ze kde vsade som tu uz bol,a co za kraviny sa skryvaju pod velkymi reklamami. Rozpravam mu o sebe a vravi mi ze mam “insane and exciting life”(sialeny a vzrusujuci zivot). To sa zas smejem ja. Pracuje nieco s technikou,je predajca,a dava mi aj vizitku. Cesta vyzera na stopovanie fajn,som par sto metrov za policajnou kontrolou a cerpackou,cize auta neidu rychlo. Stojim pri dlhej dlhej ceste,okolo seba
mam palmove plantaze,za sebou par drevenych chatrci pri ceste kde predavaju ovocie. Super. A stopujem.

Chodi dost malo aut,stojim tu uz vyse polhodiny,a zastavuje mi chlapik vo velkom novom Mitsubishi. Vravi ze ide az do KK,pytam sa mi musim platit,vravi ze hej. Tak teda nic,nemam peniaze,dakujem. Pozera,nemas peniaze? Nie nemam,preto stopujem. “Mas stastny den,nastup si.” Este raz sa pre istotu opytam ci naozaj nevadi ak neviem zaplatit a nastupujem. Hned prve otazky ako to ze nemam peniaze,ako teda cestujem a ako zijem. Vravim ze mam minimalny rozpocet a spim v stane a mam tak na jedlo,no nie na transport ci ubytovanie. “Ved si vravel ze nemas ziadne peniaze.” Vravim ze nemam peniaze na dopravu,preto stopujem. Nuz,tento to pochopil asi tak ze nemam ani jeden cent. Pyta sa ci nevadi ze je arogantny,ze si potrebuje zapalit.

Tak fajci. Chvilu sa bavime,a pyta sa ma ci sa nebojim,ze cestujem sam,a nastupujem sam do auta cudzim ludom. Zaroven ci mi nevadi ze ide rychlo a ci mi vyhovuje hudba. Nenamietam na nic,vravim ze rychlo jazdu mam rad. A toto som asi vraviet nemal. Nasledovali styri hodiny neistoty ci dorazime do ciela zivy. Prosim pekne,my sme isli 160 DO ZAKRUTY V PROTISMERE a prudko KLUCKOVALI MEDZI JAMAMI. STOSESTDESIAT!!! Do zakruty v protismere na ceste plnej dier. Jednym kolesom do jednej vbehol a tak prudko strhol volant ze to niekolkotonove hovado(Mitsubishi,daky novy pickup) len povyskocilo a mierny balanc vyrovnal tym ze to dupol spat na 160. Klud,rozdycham to. Kym sme smerom sem isli sice neviem kolko,kedze ujkovi nefungoval tachometer,ale pribrzdili sme pred kazdou nerovnostou,toto ma take pruzenie ze len letime cez vsetky diery na ceste.

Pohoda… pocas cesty rozmyslam co mu poviem ze kde budem dnes v noci,kam pojdem a tak. Budem musiet klamat,kedze on je asi v tom ze nemam ani cent,a este mi vravel ze pojdeme na veceru. Nie je pekne klamat,no nie je pekne ani skusat ozobracovat len preto ze som cudzinec. Cesta je fakt dlha,no ubieha rychlo,kedze my doslova letime. A hovno. Ideme 140 v zakrute a OBEHNE nas Toyota Hilux. Chlapik to skoro nerozdychal a zachvilu je zas za nami. Pribrzda tesne pred autami,obieha hocikde,rychlost nekontroluje,diery na ceste ignoruje,gumy v zakrutach piskaju,ale tak prudko tocime ze maly smyk by nas dostal do hlbokej rokliny. No auto nastastie sedi na ceste ako prikovane.

Zacina zapadat slnko,a vyhlad je naozaj prekrasny. Sme niekde v horach,oranzove svetlo presvita cez mraky,a hmla zakryva doliny,svetlo sa odraza a vytvara nadhernu sceneriu. Vonku je dost zima,sme vysoko. No vzdy teplejsie ako vo vyklimatizovanom aute. 4hodiny som mrzol,ked som vystupil zaparili sa mi okuliare. Zastavujeme pri Kinabalu Park a ideme sa najest. Klasika kura s ryzou a kava. Vonku sa spustil dost silny dazd a uz je pomaly tma,je snad len nieco nad 20stupnov.
A tak mame pred sebou este asi 100kilometrov,rychlost uz trocha kroti kedze je mokro a tma. Tu uz prisla otazka ze kde teda dnes v noci budem,no vravim mu teda tak,ze cakam na poslednu vyplatu ktoru som uz mal mat,ale nemam,a mam len malu hotovost na asi tyzden,cize niekde postanujem. Nastastie chape(dufam). Konecne sme v meste,je asi pol osmej vecer. Vyhadzuje ma pri nakupnom centre,a dakujem.

Este musim ist do obchodu,kupit nieco na jedlo,ostavaju mi uz len 3dni v tomto dome cize asi posledny nakup. Mierim to na oblubenu hlavnu trznicu,kopa zeleniny a ovocia a vsetkeho za dobre ceny. Prejdem sa aj k rybiemu trhu,krevety su za vysoku cenu,no to ma poser,chlapik vytahuje z clna asi dvojmetrovu cast zraloka. okrem toho su tu vylozene snad najvacsie ryby co som vobec videl,medzi nimi aj tie farebne co som videl pri snorchlovani. Nekupujem nic kedze popravde nemam sajnu co su to za ryby. A tak idem do obchodu Giant. Kde mi padne zrak na balene ryby v chladnicke s nalepkou “zlava 80%”. Kedze charakter tychto zliav mi je dobre znamy,a po prvom pohlade uz bolo jasne co je vo veci,pricuchnutie bola chyba a zaostrovanie na malicky datum spotreby uz potrebne nebolo(mimochodom 3dni dozadu),tak som si krasne nalozil rybicky do narucia a isiel hladat pveho zamestnanca. “Ahooooj,aha,nieco tu pre teba mam. Co myslis,co je zle s tymito rybami? Pozri na ten datum.” Ups sorry. Ups,nemas zaco,ahoj.

Este vezmem chleba… No toto ma uz dostalo. Normalne som zavahal,ci existuje nejaka pecivova vzacna plesen a ci ten chleba ma byt plesnivy. Na tom chlebe rastla bazina,nie plesen. Tak som spravil trocha bordel na regaloch,plesnive povyhadzoval na zem,zobral asi 5-6kusov a tomu istemu zamestnancovi som ich len hodil cez pult so slovami “nemas zaco”. Este som sa druheho spytal ci je podla neho ten chleba okej a ci by ho kupil,kedze ho maju na pultoch,a odisiel. P.S.: Zajtra idem do mesta,cize sa tam nezabudnem opat zastavit,ceknut co najdem.

Idem teda domov,o asi pol desiatej som konecne tu,po znacne skratenom vylete. Cenu stanu som uz odspal,cize som spoko. Len tak na zamyslenie,dvojdnovy vylet do mesta Sandakan na jednu noc,asi 700km cesty,naklady spojene s cestou su 6RM na sendvice z domu,1RM na lahke ranajky,1RM na bus von z mesta,1RM na vodu,10RM vstup na croc farmu,dokopy 19RM. Keby som korejsky turista,tak miniem priblizne 70RM na autobus tam a spat,1x noclah za 30RM,3x jedlo za den dokopy 15RM + 2x kava 3RM,2x voda 2RM,cize na dva dni jedlo pitie dokopy 40RM,spocitane to dava aj so vstupom 150RM. Kedze stopujem,jedlo mi kupia ti co mi zastavia,spim v stane,tak da sa povedat ze som usetril 130RM.

Odtialto uz ziadny vylet neplanujem,v sobotu beriem zas ruksak na chrbat a opustam mesto.

Reklamy

Napíš koment

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s