Malajzia trip 26 – Deň tretí,cesta späť do mesta

29.3.2012

Budim sa skoro ráno,a idem teda zbalit stan. Plan na dnes je pozriet si Sabah Tea Garden co su miestne cajove plantaze,a dostat sa do mesta asi o piatej,pofotit zapad slnka z promenady v meste,a o siedmej sa zbehnut na CS meet-up. Ok,po dlhsej chvile bojovania s mokrou plachtou a stanom ktory bol tiez cely zablateny sa poberam von z lesa a vonku si vsetko napcham do batohu. Kontaminovane veci(vykvasene zablatene krvave tenisky s asi 1000mravcami)izolujem do igelitky. (raz o nich napisem blog,tie tenisky su nesmrtelne a preziju vsetko,aktualne su uz umyte a susia sa)

A tak,je nieco po siedmej rano,vsade ticho,nikde nikto,odtialto ina cesta nevedie nez peso. V duchu popieram fakt ze na tabuli bolo pisanych 14km a idem. A tak idem uz hodinu. ani nemozem povedat,ze medzitym sa stokrat skoro posral od psov,ale stokrat sa mi tak zvysil tlak ze som si mal chut zaobstarat zbran a nelutostne by som postrielal vsetkych psov. VSETKY VYJEBANE PSY ktore ma malom roztrhali a ich na hlavu jebnutí pani co si ich nedokazu udrzat na vlastnom pozemku. Rozbehnuty pitbul,keby mu panko nezapiska tak som asi v nemocnici. Aky paradox,ze ste niekde na tropickom ostrove v pralesoch a roztrha vas nejaky sprosty pes,ked by ste cakali krokodila. Strastiplna cesta,minimum aut,az po asi hodine a pol mi zastavuje jedno auto,co ma hodi na krizovatku smerom Tea Gardens. Ako som videl v dialke psa,ani ma nehlo,a ostal som stopovat tam kde som vystupil. Islo asi jedno auto za 15minut.

Ale zastavuju mi nejaky povedal by som ze manazeri v oblekoch v aute ktore este vonalo novotou. Cize o asi 20minut som pri Tea Gardens. Podla tabule este 600metrov. Bolo to 600metrov do strmeho sutroveho kopca. Akoze nebolo to zle,vsade rozvoniaval caj,naokolo zelene kopce,ranne oblaky ustupili a kde tu vykuklo slnko. Tak som si dal provizorne ranajky s predrazenou kavou,posedel,pokochal sa,a bolo par minut pred jedenastou. Tak rozmyslam,tu uz aj tak nemam co robit,a v podstate ak teraz vyrazim za nejake 2-3hodinky mozem byt v meste,cize pred stretkom este mozem zbehnut domov osprchovat sa a prezliect aby som vyzeral ako clovek,a najma si vysusit veci z batohu.(zabudol som spomenut ze vcera som mal polozeny batoh na zemi a pritiekla mi tam voda,cize som mal mokre aj to co bolo doteraz suche)

Tak teda idem von na cestu,a zastavuje mi starsi chlapik vo velkom novom tereniaku. Vravim ze idem do Ranau,a odtial do KK. A on ze ide do KK,syn mu prilieta zo Singapuru a ide ho pockat. WAU! Super,to mam odtialto rovno odvoz do mesta,cesta vyse 2hodin. Clovek by povedal,ze ujo bol pretekar. Tyvole,to bola jazda. Automaticka prevodovka takmer vzdy nespravne zaradena kedze motor krical,ale tah to malo jak hovado,140 do kopca do zakruty,luxusne vybehnut zo zakruty a mat vpici kedze auto je velke a silne a vytiahne to naspat na asfalt. Obcas sme boli aj v spravnom pruhu,kedze dedo sa riadil heslom “kde je asfalt to je moje” a nejake kresbicky(dopravne znacenia) na ceste uplne ignoroval a jazdilo sa po celej sirke. Normalny clovek v zakrute pribrzduje. My sme isli do zakruty 140 a vychadzali 160km/h. V protismere. S jednou stranou auta mimo cesty. Vedla rokliny. Akonahle mala rovinka,a uz ma tlacilo do sedadiel.

Po ceste sa pyta ci som mal obed,ta reku nie. Miestny zvyk sa teda dodrziava,VZDY VZDY VZDY sa zastavuje na jedlo pocas dlhsej jazdy. Vravi ze by som mal skusit “Mee Ayam”(noodles chicken),a kedze to nie je stiplave tak suhlasim. No akoze,kuraci vyvar s cestovinami a vlozenymi pecenym kuracim prsom. Porcia pre troch,az mi zle bolo. Ok,mozme pokracovat v adrenalinovej jazde. Vyhadzuje mi pri zastavke za mestom,a hned aj nasadam na bus a zachvilku som v meste. Este odslapem domov,mam asi 2,5hodin na vybalenie,vypranie,vysusenie,osprchovanie,a tak. Ako prvy fakt som zistil,ze mame vyupratovanu izbu. Cize vsetky veci mam nahadzane do suflika. A predsalen to neboli vsetky veci. Nech umrie tam kde teraz je ten ubohy buzerant ktory mal potrebu mi ukradnut kabel na nabijanie fotaku. Ktory pasuje len do mojho fotaku a aj tak ho nevie na nic pouzit,nech skape ten kokot. Este vojdem do kupelne,a to uz sa mi nechcelo verit,ze mi nejaky zebrak zobral zubnu pastu. ZUBNU PASTU! O_o Umri tam kde si,chudak. Ludska sprostost ma vzdy prekvapi.

Tak teda,idem do mesta skor,kedze musim zohnat kabel k fotaku(davam si minimalne sance,kedze zohnat kabel na konkretny typ nerozsirenej znacky Kodak je asi na Borneu nemozne aj pri mnozstve fejkovych elektroshopov). A tak ako ma po ceste uz uplne dorazila ludska sprostost,tak zrazu,z minuty na minutu na mna prisla taka super nalada,ze nie som sprostí ako ostatní. A bolo mi super. Urcite som vyzeral akoby som si nieco slahol. Robil som si srandu z ludi,a tak. Isiel som teda hladat ten kabel,no nasiel som alternativnu a vdakabohu za fotak ktory sa nabija aj cez videokabel,cize za 16RM mam univerzalnu nabijacku s asi 10koncovkami. A tu zrazu vidim okuliare za 10-15RM !! 10RM!! Co som bol v meste tak tam mi znizovala z 45 na 25,no limit som drzal na nie viac ako 10RM za okuliare,a tuto takto,reku takto lacno nikde nekupim,tak uz konecne nemusim zmurit ako postihnuty.

Ked vyjdem z obchodaku,prejdem po ulici, a tie okuliare co davala za 25 su za 10. Boze,preco…
Este sa prejdem po fakt super nocnych trhoch kde su popici ceny,a beriem tri baliky melona za akciovych 5RM,reku vezmem do kaviarne a podelim sa. A tak som tam par minut po siedmej a nikde nikoho. Tak pockam. Medzitym som samozrejme zozral melony. Po chvile si ku mne prisada dedko,na ktoreho by som tipoval bezdomovca,igelitky a tak,a ohuril ma anglictinou. A bol uz na Slovensku a pozna Bratislavu! Tak sme si spolu dali treti balik melona,porozpravali sme sa,dostal ma par vtipmi,a o asi pol osmej prichadza Jules. No,dneska nas vela nebolo,boli sme asi osmi,dohadujeme sa na sobotu vecer,ze nejak skocime. Rozpravam sa s Julesovou frajerkou(zabudol som meno),a tak jej spominam radosti a starosti ktore ma doma cakaju,a zdalo sa mi akoby ani nechapala co riesim. Proste oni ziju asi cely zivot stylom “nejak bolo nejak bude” a kaslu na vsetko,nerobia si starosti. A tak mi aj na to ze este stale nemam pracu uplne kludne povedala “no worries”. A tak som zacal rozmyslat,reku fakt asi zacnem tiez srat na vsetko,a uvidim kam ma to dostane.

O nejakej poljedenastej ma hodia domov,a zajtra neplanujem nic robit,teda v podstate planujem niekam ist az v pondelok. Este som odpisal Edwinovi kedy presne pridem a sme dohodnutí.

P.S.: NENORMALNA burka sa spustila dnes vecer,hrmi az sa steny trasu,mega blesky,brutalny lejak. Proste toto keby pride o noc skor,tak by asi slovo dobrodruzstvo nabralo novy rozmer.

Reklamy

Napíš koment

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s