Malajzia trip 20 – Mesiac v Malajzii som oslávil stanovaním na pláži aneb ako ma v noci vytopilo

20.3.2012

Tak skorý ranny budicek o pol siestej,ranajky,daco na cestu,a ides. Z busu vystupujem na poslednej vhodnej zastavke,zatial idem podla mapky v hlave. Prve auto ktore mi zastavilo,dedko a babka vedeli dokopy jeden a pol slova po anglicky,ale to ze mam zaplatit 1RM,potom 1,50 uz vykoktat vedeli,tak som im povedal ze aj mozu zastavit lebo nemam peniaze. Samozrejme na takom mieste aby som mohol peskovat von z mesta,a hladat aspon kusok miesta na zastavenie. Tak,miesto mame,idem schvalne kusok dalej aby som nestal pred obchodmi,lebo kazdy bude vybiehat a posielat ma na taxik/bus. Tak,tuto som viac maval ako stopoval,kedze kazde druhe vozidlo bol mikrobus ktory mi milerad zastavi za 5nasobnu cenu aj ked je uz natrieskany.

Nuz,mal som asi ist este dalej,kedze behom chvilky ku mne prichadza mlada baba z obchodu. Pyta sa ma kam idem(chcel som jej povedat ze do Indonezie ako to obcas zvyknem:D ),vravim jej pravdu,idem do mesta Kudat,cez Tuaran a Kota Belud. Ako odpoved som dostal instrukcie na autobus,dokonca ma posielala spat do KK odkial idem,spustil som uprimny smiech. Vravim ze nechcem ist busom,ani taxikom,tak sa ma pyta ze cim teda. Cely cas som mal vystrcenu ruku,vravim nevidis ze stopujem? “ale tadialto tam nejde bus” *reku ty pica nestopujem autobus(nepovedal som jej to)* Vravim ze stopujem auta,nechcem ist busom ani nicim inym,lebo nemam peniaze. “zavolam bratovi on ta tam mozno hodi” “ale ja mu nemozem zaplatit,nemam ziadne peniaze” V tomto momente zacala infantilne “vetrat?” rukami á la 14r. blondynka z americkej teen komedie a pistat ako mozem niekam ist bez penazi,ja som sa uz smial pomaly na cele hrdlo,ona skoro plakala od zufalosti ze co so mnou bude bez penazi. Reku pozri,prestopujem cely stat,zadarmo,v ruksaku mam stan,spim zadarmo,nepotrebujem peniaze. Uz sa mi s nou nechcelo natahovat,vravim ze som v pohode a o chvilu mi nieco zastavi. No,este som to parkrat zopakoval kym odisla.

Tak,konecne som sa mohol zacat vyskierat na vodicov,a uz mi aj zastavuje postarsi pan,s ktorym sa mozem zviezt asi 120km. Rozumel som mu asi 2,5 slova z kazdej vety,asi 5x sme si zopakovali kolko je prave hodin na Slovensku,v Londyne,v Indii,a neviem kde vo svete,asi 10x sa ma spytal kam to idem,z toho 8x to cele zamotal,potom sme konecne stichli a obcas si co to povedali… Vyhadzuje ma na krizovatke,na smer Kudat. Ako pozeram na cestu tak radsej ostavam tam kde som,kedze dalej ziadna krajnica. Tentoraz mam dvoch chlapikov,ktori idu do dedinky asi 30km od miesta. Hrozna cesta,sama zakruta a kopec,auto asi raz za 10minut. Po hodnej chvile mi zastavuje chlapik s celou rodinou v aute,manzelka a 2 deti,trocha prekvapilo kedze rodinne auta nezvyknu brat stoparov.

Namierene som mal na miesto s nazvom “Tip of Borneo”,co je najsevernejsi cip ostrova,poriadne odruky,asi 18km od hlavnej cesty po nejakej parodie na cestu,cize som v podstate nechcel ist priamo do mesta Kudat,co je asi 30km odtial,ale vysadit na krizovatke pri odbocke odkial to uz necham na nahodu. Pri odbocke mu vravim ze ci mi tu moze zastavit. No on odbaca. Vravim ze preco ide na opacny smer ked on ide do Kudatu,a ja idem inam,ze ma tam nemusi brat,ze moze zastavit. Vravi ze som mu povedal ze idem na Tip of Borneo tak ma tam teda berie. Odporoval som kedze by si dal poriadnu obchadzku,a mne to stacilo tam. Ako odpoved som dostal ze on je taxik. “ČO SI?” (akurat tak ****** na hlavu,a nie taxik) Vravim mu ze prosim ta a kde mas znacku taxik,a vobec,ani pismenko o tom ze sa hras na taxikara. “Takze by som ti mal zaplatit?” “No samozrejme,ved som ta sem hodil a minul benzin.” “Nuz,ale ja nemam peniaze,o plateni si nic nevravel,ja som len stopoval a ty si zastavil” “Ale ja som minul benzin” “Nic si neminul,ides do Kudatu,mozes mi zastavit a pokracovat vo svojej ceste.” “eeehm,hmmm,ahaaa,noooo,okej” Par symbolickych neuprimnych ospravedlneni ze fakt nemam peniaze cize smola,a rychlo si vyberam batoh a kade lahsie.

(poznamka: mal som pri sebe peniaze,vzdy mam pri sebe penazenku)

Uf,taketo veci dokazu znechutnit,odteraz bude prva otazka na kazdeho ci musim platit,aby som sa vyhol takymto veciam. No ako pozeram,to som ale dopadol. Vysrata ciara asfaltu medzi palmami na kopcoch,a nejakom vozidle mozem snivat,je pol jednej poobede,100% vlhkost a pocitovych 50°C,ani kusok tiena. Akoze dobre,vyhlad bol pekny a okolie a tak,no pri tabuli “Tip of Borneo – 14km” neviem neviem. Este k tomu ma znepokojil stekot psov. A tak,na vyber asi nemam,idem slapat. Hore kopcom,dole kopcom,hore kopcom,dole kopcom,hore kopcom,dole kopcom… Par odbociek,ked tu po par kilometroch opat vidim tabulu kde je pisanych 14km. Aha,cize asi nikto netusi kolko je to v skutocnosti kilometrov. Zatial preslo len par nakladiakov. Pomaly sa uz zacinam citit na odpocinok,idem si sadnut do velmi provizornej,snad zastavky na “autobus”. Namiesto autobusu vidim chlapika na motorke ktory zastavuje a prisada si ku mne. Skerime sa na seba,ide si jednu zapalit a snazi sa komunikovat s 3slovami ktore vedel po anglicky. Ale pochopil kam mam namierene,ja som z jeho ukazovania pochopil ze je to poriadne daleko,ze tam dorazim az vecer. Tak reku viem,no nevidim inu moznost. A tak si dofajcil,chytil ma po pleci a “come,come”(poď). No pozeram,mala motorka,asi 150kilovy chlap a ja s batohom + parodia na cestu,vsak skusime. Usalasim sa,ako tak sa aj drzim. Po ceste mi vravi ze to bude za 2RM,na benzin. Nenamietal som,cenil som si jeho ochotu zobrat ma na motorku,a ze pytal len na benzin,+ ked som videl kolko psov bolo po ceste tak reku snad ma aj zachranil. Nuz,14km to bolo urcite,prichadzame k drevenym chatrciam a zatial asi naj plazi co som videl. Ideme este kusok dalej kde zastavujeme,a som vlastne v cieli. Dakujem.

Boli asi 2hodiny,cestou som videl ze tu je jeden a pol restauracie a par chatrci,jedna dlha plaz a tak,cize casu dost. Idem sa teda pozriet na to vychyrene Tip of Borneo(date si do googla Simpang Mengayau). V skutocnosti to vyzera ovela ovela lepsie ako na fotke,ked vidite cele to prostredie. Okej,ta skalnata spicka ma az tak nedostala,je to najsevernejsi cip ostrova a nic viac,plaz ma lakala ovela viac. Tak smerujem naspat dole,po ceste sa pytam ci sa da stanovat na plazi,ci to nie je problem… Vraj v pohode,obcas tu zvyknu stanovat,ziadny problem. Parada. ved tam aj bolo dost miesta na stany,par metrov plaze a potom trava,kde tu strom,a za tym chodnik a cesta. Ako sa prechadzam po tej plazi,neskutocne. Azurove more,dlhocizna biela plaz,vysoke palmy,kraby,a tak. Samozrejme strach bol ovela vacsi ako pocit ze si mam chut ist zaplavat. Predsalen nikde ziadna lekarnicka,ziva dusa bohvie ako daleko + meduzy a ina haved,dakujem neprosim. Keby je to hotelova plaz kde je viac ludi,tak v pohode,ale sam niekde daleko od ludi nie.

Pustam si hudbu k dotvoreniu super atmosfery a beham bosy po bielom piesku na nekonecnej plazi ako vo sne. V tom svojom. Ja,ruksak so stanom,nekonecna sloboda a kopa casu. A tak si mozem behat,skakat,tancovat,nahanat krabov a tesit sa ako male decko,siroko daleko nikde nikto.(okrem jednej zeny co sa tam piekla na slnku este na zaciatku) Ta plaz je fakt dlha. Kde tu vyjdem vyssie ci si najdem fajn miesto na stan. Bolo hocikde. Idem az ku koncu plaze. Modra laguna sa moze schovat. Tu aj tie skaly a kamene boli nadherne,azurove more,modra obloha,zeleno zelene hory lesa a pálm,drevene chatrcky. Predstavte si najkrajsiu plazovu exoticku scenu aku ste kedy videli. Bolo to aspon 2x krajsie. Dokonale. Samozrejme odfotene to vyzera inak ako v skutocnosti…

Vidim ze sa ten vyklenok da obist po skalach na plazi,more bolo pokojne cize ziadne plieskanie vody o skaly,tak som tam hodny kus bojoval v slapkach na skalach,kraby sa chytali za hlavu kam to ten lezie. Posedel som,pokochal sa,a pomaly sa vybral naspat. Mal som v plane kupit nieco na jedlo na vecer,no kraviny z obchodu sa mi nejak nezdali,tak som to namieril smerom k severnemu cipu,kde som hore videl obchod. No asi na pol ceste mi to prislo daleko,tak som to otocil naspat,kedze zaroven som chcel o nejakej siestej postavit stan,pred zotmenim.(zapad slnka asi o pol siedmej) Vyberam si miesto,vycistim,prezriem,kusok od stromu,v podstate na plazi. Vchod smerom k moru,a za par minut postaveny,samozrejme atrakcia pre okoloiduce decka. V momente ako som sa zbalil a ze idem skusit tamtu restiku,prichadza chalan na bicykli. Chvilu sa bavime,vola ma tam do restiky,vravim ze prave tam mam namierene… Samozrejme nadsadene ceny,ale tak za tu triple porciu to stalo,aj som sa najedol. Kedze slnko uz zacalo zapadat rychlo som sa pobral naspat k stanu,pofotim si noclah,a zapad. Idylka. Popici zapad slnka,nadherne farby,este to sledovat zo stanu… Ustliem si,(provizorna prikryvka z domu z izby,mikina pod hlavu),o siedmej uz bola skoro tma,vstaval som skoro rano,aj sa mi chcelo spat. Tak som snad po 15rokoch prvykrat isiel spat o siedmej vecer(len som nemal vecernicek), a veru ze to aj bol dobry napad. O polnoci sa budem na mierny hluk ktory sposobil dazd. Beriem baterku a kontrolujem ci nezatekam,a parada,vsak som aj dufal ze stan by mal byt vodotesny,tak si prijemne liham naspat s pocitom ze vonku prsi a ja som schuleny pekne v suchu.

Vstavam o tretej v noci. Prečo? Plavam. Tecie mi na nohy,na ruksak,skoro v celom stane mokro,mobil plava(prezil,ved je to Nokia), nad vchodom kde je zosity poriadne zateka. Prvy napad bol rozprestriet prsiplast a vodotesny obal na ruksak,co sa ale neosvedcilo,kedze ako som to cele prezrel baterkou,ono to kurva zatekalo po vsetkych stranach. Parkrat som sa suchol o strany,a hned to premokalo. Okej,stav nudze,rychlo vsetko zbalit,natiahnut obal na ruksak,na seba prisplast,a vytrepat sa von,nastastie bola kusok terasa restiky,chvalabohu otvorena terasa cize stoly stolicky pod strechou,postaci. Hah,hlavne ze vonku len poprcha,ale niekto mudry si dal stan k stromu,a zo stromu na mna spolahlivo “prsalo”. No okej,su tri hodiny v noci,sedim pod strieskou na terase,napad ist spat o siedmej bol dobry kedze neodpadavam od unavy. Rovnako susienky v batohu sa tiez vzdy osvedcia,ako nahrada skorych ranajok. Vykladam si veci na stol,nech sa vsetko vysusi,okrem maleho kraba ktory sa hra s mrtvymi chrobakmi ani zivej duse. Do svitania asi tri hodiny… driemem si na ruksaku. Par minut pred siestou sa zacala trosicka vyjasnovat obloha,a bol to vychod slnka ako z rozpravky,za vysokymi palmami. O pol siedmej relativne svetlo,idem teda zbalit stan…

Doslova si vylievam vodu zo stanu,a o nejakej siedmej sa vydavam na dlhu cestu spat,v nadeji ze mozno niekto zastavi a vezme ma. Akoze,pri kazdej osade psy,ze mi aj lepilo dost,no neboli agresivne nastastie. Po dlhsej chvile mi zastavuje mlady chalan na novom aute(tip osoby ktora nepyta peniaze),da sa s nim fajn rozpravat kedze mi rozumie a dokonca aj chape,a smeje sa ze nemusim platit. Ide az do Kudatu,no vysadi ma pri krizovatke smer Kota Kinabalu. Asi 200km naspat. Zas snad jediny flek na blizku kde sa da zastavit. velke luxusne tereniaky ani neskusam stopovat. Tak som len stal,a megadlhe cierne Mitsubishi s kolesami vysunutymi aspon o 5cm pribrzdilo,obzeram sa,pribrzdilo,aaaaa zastavuje,o dost dalej. Pribieham,a uz pocujem “keke? keke?”(KK-KeKe-Kota Kinabalu). No reku parada,odvoz odtialto rovno domov. Starsi pan,po anglicky tak dva a pol slova. Dlhaaaa ticha cesta,po takmer troch hodinach sme v meste. Berie ma az k domu. O asi jedenastej rano som uz bol tu.

A tak som si odstanoval prvu noc,a od dalsieho stanovania ma neodradza ani nevodotesny stan. Nekupoval som ho aby som ho nepouzival,cize sa bude stanovat blizko pristresku v dufani ze nebude prsat. Tento vylet nasadil latku dost vysoko,uzasne miesto,premoknutie ma nerozhodilo ani neskazilo naladu. Na par minut ma naseru falosni mili ludia ktory by len cucali peniaze,no po par stopovaniach uz odhadnem ludi. Stari chlap v starsom aute bude MOZNO pytat peniaze,stari chlap vo viacmiestnom aute bude takmer urcite pytat peniaze, a kombinaciu stary chlap + nove auto casto nevidim. Mlady chalan v novom aute takmer urcite nebude pytat peniaze,dalej mlady chalan v starom aute sa tak casto nevidi. Zeny nezastavuju,raz ma jedna vzala len preto lebo prsalo. Nove tereniaky pravdepodobne nezastavia,najcastejsie zastavuju male auta v ktorom sedi sam chlap. Z toho ze je v aute ticho si tazku hlavu nerobim,kedze casto vedia po anglicky tak dva a pol slova.

Je 21.3. par minut pred stvrtou poobede,a dnes uz okrem varenia nemam nic v plane.

P.S.: Odpoved na otazku preco sa nestratim: Asi mam prilis dobre orientacne schopnosti a vacsinnou si pamatam cestu,ak si niesom isty hned sa pytam na smer.
Odpoved na otazku ako to ze mi zatial nikto neublizil: Ako prve ma napadlo “preto lebo nie som na Slovensku/v Europe” , no zas nechcem povedat ze v Europe sa okrada/prepadava ani to ze Malajzia je uplne bezpecny stat kde nic nehrozi,mozno je to len preto ze vyzeram nevinne(haha:D). Napriklad doma by som si urcite nenechal stan na verejnom priestranstve a vzdialil sa,alebo si len tak niekam polozil ruksak. Som opatrny,no nebojim sa ludi,neverim ze by mi niekto ako cudzincovi len tak ublizil,a kedze prilezitost robi zlodeja,tak im nedavam prilezitost kradnut. Urcite ma na tom podiel aj odlisna mentalita,no neviem ako to lepsie povedat,ak by som vsade chodil s obavami tak by sa na mna asi nestastie niekde nalepilo,no ak kazdemu odmavas,odzdravis a budes vysmiaty a mily tak ti len tak ublizovat nebudu.
A to mam este namierene do tych chatrci nad vodou kde by snad ani Bear Grylls neprezil,a uz 2x som nemal gule tam vojst kedze tam chcem pofotit,no viem ze to aj tak navstivim aj pofotim,a budem dufat ze v nich nechytim(beztak mam uz nohy posiate svrbivymi vyrazkami).

A tak.

Reklamy

Napíš koment

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s